Martin Luther

Z Wikipédie

Martin Luther
nemecký teológ, kazateľ a reformátor; zakladateľ protestantizmu
Narodenie	10. november 1483 Eisleben, Nemecko
Úmrtie	18. február 1546 Eisleben, Nemecko
Pozri aj Biografický portál

Martin Luther, vlastne Martin Luder (* 10. november 1483, Eisleben – † 18. február 1546, Lutherstadt Eisleben) bol nemecký teológ, kazateľ a reformátor, zakladateľ protestantizmu (reformácia), autor množstva duchovných, politických, pedagogických spisov, cirkevných piesní a prekladov. Jeho najvýznamnejším dielom je preklad Biblie do nemčiny.

[úprava] Život

Martin Luther sa narodil ako jedno z deviatich detí baníka. Vyrastal v chudobných pomeroch, spojených s tvrdou výchovou. Jeho otec sa postupne vypracoval na úspešného podnikateľa, čo mu umožnilo financovať štúdiá svojho syna.

V rokoch 1501 - 1505 Martin Luther študuje na univerzite v Erfurte filozofiu. Po získaní titulu magistra sa zapisuje na štúdium práv, krátko potom sa však rozhodol vstúpiť do augustiniánskeho kláštora v Erfurte. Aj keď je vzorný mních, pobyt v kláštore v ňom od začiatku vyvoláva pochybnosti o možnosti spasenia z vlastnej moci. V roku 1507 bol vysvätený za katolíckeho kňaza, čo v sebe zahrňovalo tzv. sľub čistoty (celibát).

Po vysviacke prestupuje v roku 1508 na univerzitu vo Wittenbergu, kde s krátkymi prestávkami – 1511 cestuje vo veci svojho rádu do Ríma – prednáša filozofiu, neskôr aj teológiu. V roku 1512 sa stáva doktorom teológie a získava doživotnú biblickú profesúru, a od roku 1513 začína vo Wittenbergu kazateľskú činnosť. V tomto období Luther prekonáva svoje pochybnosti a počas štúdia Písma dospieva k poznaniu, že Božia milosť platí pre každého, kto ju vierou prijme.

Skúsenosti s rozporom medzi svojím svedomím, vychádzajúcim zo štúdia Biblie, a oficiálnym učením vtedajšej cirkvi a jej praxou, vedú Luthera vo Wittenbergu 31. októbra 1517 k uverejneniu 95 téz, určených pre akademickú diskusiu, ktoré najmä kriticky reagovali na prax udeľovania odpustkov. (Pápež Lev X. vydal v roku 1515 bulu o predaji odpustkov pre stavbu svätopeterského chrámu v Ríme.). Tézy, ktoré sa bez vedomia Luthera rýchlo rozšírili, vyvolali kvôli vtedajšej všeobecnej nespokojnosti s cirkvou veľký ohlas. Oficiálne miesta spočiatku reagujú na obvinenie Luthera z kacírstva dominikánmi veľmi zdržanlivo, Luther je totiž chránencom saského kurfirsta Frederika Múdreho. Namiesto toho, aby šiel do Ríma, kam ho predvolali, presadí kurfirst, aby Luthera vypočul kardinál Kajetán v Augsburgu (1518). Ten Lutherovi pohrozil kliatbou.

V roku 1519 sa Luther zúčastňuje rozpravy s Eckom v Lipsku, v ktorej popiera neomylnosť pápeža a koncilov. Rím v roku 1520 oficiálne vydáva bulu s hrozbou kliatby. Luther vydáva reformačné spisy, v ktorých svoje názory ďalej obhajuje. Keď po ich verejnom pálení reaguje Luther spálením pápežskej buly, nariadi pápež Lev X. v roku 1521 jeho exkomunikáciu. Keďže svoje tézy neodvolal ani na nemeckom Ríšskom sneme vo Wormse, vydáva cisár Karol V. proti Lutherovi tzv. wormský edikt (vyhlásenie za kacíra, zákaz spisov). Frederik Múdry hneď nato dá Luthera uniesť do azylu na hrad Wartburg, kde reformátor potom žil v rokoch 1521 - 1522. Tu prekladá Nový zákon.

Lutherove myšlienky sa medzitým lavínovito šíria a stretajú sa v celej krajine s búrlivým prijatím. Od radikálnych prejavov priaznivcov nového učenia sa Luther od začiatku ostro dištancuje. V roku 1522 sa vracia do Wittenbergu, aby zastavil obrazoborectvo. V roku 1524 začína Luther opäť prednášať, vystupuje proti Tomášovi Müntzerovi (Thomas Müntzer), ktorý svojimi kázňami podnecoval sedliakov k nepokojom (Nemecká sedliacka vojna).

Dňa 13. júna 1525 uzatvára Luther manželstvo s bývalou mníškou Katarínou von Bora. V roku 1528 sa reformátor zúčastňuje návštev na farnostiach v saskom kurfirstve, pri ktorých sa presvedčí o ich duchovne zaostalom stave. Marburské náboženské rozhovory v roku 1529, na ktorých diskutuje Luther okrem iného s Ulrichom Zwinglim, s cieľom vytvoriť teologickú jednotu evanjelickej strany proti katolíkom, stroskotávajú.

So svojím spolupracovníkom Philippom Melanchthonom kladie Martin Luther základy inštitucializovanej novej, evanjelickej cirkvi (Melanchthonove Augsburské vyznanie z roku 1530). Preklad Starého zákona Luther dokončuje za spolupráce iných wittenberských teológov v roku 1534. Vo zvyšnom období svojho života sa Luther venuje podpore novovznikajúcej inštitúcie, riešeniu cirkevnopolitických a praktických teologických otázok a v neposlednom rade vydáva celý rad ostrých polemických spisov. Pred svojou smrťou trpí prepracovanosťou. Umiera v Eislebene dňa 18. februára 1546.

[úprava] Teologická pozícia

Luther sa spočiatku neusiloval o založenie novej cirkvi, ale o reformu vtedajšej cirkvi na základe týchto princípov:

Sola scriptura: Autorita Písma je vyššia ako autorita cirkvi. Čo je pritom Písmo, je definované práve autoritou cirkvi - rovnako ako svätá Trojica, o ktorej sú v Písme iba letmé zmienky, takže je plne definovaná až cirkevnou tradíciou.
Sola fide: Človeka ospravedlňuje jeho viera a nie dobré skutky.
Sola gratia: Božia milosť je dar, nemožno si ju nijako zaslúžiť alebo kúpiť.

Z nich vyplývajú aj negatívne stanoviská k otázkam pelagianizmu, siedmich sviatostí, uctievaniu svätých a Márie, učeniu o očistci, neomylnosti cirkevných inštitúcií, pápežstva atď.

[úprava] Dielo

Luther bol veľmi plodný spisovateľ, celkové vydanie jeho spisov obsahuje viac ako 100 zväzkov. Nasleduje stručný výber:

[úprava] Preklady

Biblia - Nový zákon prvýkrát v roku 1522, Starý zákon v roku 1534. Lutherovo životné dielo, na ktorého redakčných úpravách pracoval až do svojej smrti (Počas Lutherovho života vyšlo vo Wittenbergu 83 vydaní a ďalej 253 dotlačí). Lutherova Biblia, preložená z pôvodných jazykov, sa od reformácie používa v liturgii evanjelických cirkví v nemecky hovoriacich krajinách. Posledná revízia vyšla v roku 1984. K obrovskému rozšíreniu a popularite Lutherovej Biblie vo svojej dobe prispel nielen Gutenbergov vynález kníhtlače, ale aj zrozumiteľný štýl prekladu (Luther niekedy aj niekoľko dní hľadal vhodný výraz, aby bol čitateľovi preklad zrozumiteľný, neprekladal doslovne) a použitý jazyk, ktorý mal osloviť ľudí v južnej (hovoriacej hornou nemčinou) aj severnej časti Nemecka (hovoriacej dolnou nemčinou). Lutherova nemčina, vychádzajúca z jazyka mníchovského kancelárstva a ľudového jazyka, mala veľký vplyv na zjednocovacie tendencie nemčiny a ďalší vývoj spisovného jazyka.
Ezopove Bájky (1530)

[úprava] Spisy

slovenské názvy prác vznikli doslovným prekladom

(1517) 95 téz teológa Dr. Martina Luthera (95 Thesen des Theologen Dr. Martin Luther)
(1520) Kresťanskej šľachte nemeckého národa o zlepšení stavu kresťanstva (An den christlichen Adel deutscher Nation von des christlichen Standes Besserung)
(1520) O babylonskom zajatí cirkvi (Von der babylonischen Gefangenschaft der Kirche)
(1520) O slobode kresťanského človeka (Von der Freiheit eines Christenmenschen)
(1523) O svetskej vrchnosti (Von weltlicher Obrigkeit)
(1525) Proti lúpežným a vražedným sedliackym hordám (Wider die räuberischen und mörderischen Rotten der Bauern)
(1529) Malý katechizmus (Kleiner Katechismus)
(1529) Veľký katechizmus (Großer Katechismus)
(1530) Otvorený list o tlmočení (Sendbrief vom Dolmetschen)
(1537) Šmalkaldské články (Schmalkaldische Artikel)
(1541) Proti Hanswurstovi (Wider Hanswurst)
(1543) O židoch/Židoch a ich klamstvách (Von den Juden und ihren Lügen)
(1545) Proti rímskemu pápežstvu, založenému diablom (Wider das Papsttum zu Rom, vom Teufel gestiftet)
(1545) Zobrazenie papežstva (Abbildung des Papsttums)

[úprava] Piesne

slovenské názvy prác vznikli doslovným prekladom; podrobný zoznam Lutherových početných piesní je v nemeckej wikipédii"

Novú pieseň začíname (Ein neues Lied wir heben an) - Lutherova prvá pieseň
Hrad prepevný je Pán Boh náš(Eine feste Burg ist unser Gott) - protestantská "hymna"
Z hlbokej núdze k tebe volám (Aus tiefer Noth schrei' ich zu dir)
Všetci veríme v jedného Boha (Wir glauben all' an einen Gott)
Zhora z neba, odtiaľ prichádzam (Vom Himmel hoch, da komm ich her) - vianočná pre Lutherove deti
Dožič nám pokoja milostivo (Verleih' uns Frieden gnädiglich)

[úprava] M.Luther vo filme

LUTHER, (2003) Eric Till (D), hrá Joseph Fiennes

[úprava] Externé odkazy

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Martin Luther

Zdroj: "http://sk.wikipedia.org../../../m/a/r/Martin_Luther_b8dd.html"