Mangrovník
Z Wikipédie
Mangrovník je označenie pre 54 druhov rôznych stromov zo 16 čeľadí, ktoré sú súčasťou ekosystémov nazývaných mangrovy. Naznámejšie rody sú Rhizophora a Avicennia.
Obsah |
[úprava] Pomenovanie
Mangrovník je po španielsky mangle a po anglicky mangrove. V jazyku guaraní, ktorým hovorí pôvodné obyvateľstvo juhoamerických krajín, toto slovo znamená pokrútený strom. Niektoré druhy mangrovníkov vyznačujú výnimočne spletitým a pokrúteným koreňovým systémom.
[úprava] Vlastnosti
Mangrovníky patria medzi najväčšie stromy sveta.
Nad spleťou koreňov asi meter nad vodou začína samotný kmeň, ktorý sa týči do výšky až štyridsiatich metrov. Strom patrí k najstarším rastlinám našej planéty a k životu potrebuje sladkú i slanú vodu, a preto rastie práve na miestach, kde rieky ústia do mora. Biológov a ekológov odjakživa fascinuje nevídaná schopnosť mangrovníkov prispôsobovať sa slanému prostrediu s nedostatkom kyslíka.
Sú to obojživelné stromy: rastú priamo z vody -- z periodických vôd či z močiarovitého bahna a spleť jeho úzkých koreňov vystupuje až nad hladinu. Jeho korene sú veľmi odolné voči vlhkosti. Majú i hodne dýchacích koreňov, ktorými si zabezpečujú kyslík, na ktorý je bahnitá pôda veľmi chudobná. U niektorých mangrovníkov sa udávajú obrovské obvody, pretože mangrovník počas svojho života sa i pohybuje: zo súše k moru. Postupne zapúšťa z ohnutých vetví korene a vyháňa druhotné kmene. A tak jeden jediný strom môže mať obrovskú plochu, a sám vytvárať i celý les! Les stojaci v bažinách slanej vody. Alebo jeden mangrovníkový les môže tvoriť i viac ako 100 bažín a môže v ňom rásť niekoľko desiatok vodných rastlín prispôsobených k životu v tomto slanom ekosystéme.
Mangrovníkové lesy ponorené v slanej vode slúžia ako útočisko množstvu jedinečných živočíchov.
Druhovo bohaté sú mangrovy v indomalajzijských, ale i v juhoamerických končinách. Pri odlive sú vynorené nad vodou, pri prílive bývajú až po koruny zaliate vodou.
[úprava] Rozmnožovanie
K trikom mangrovníka ako prežiť patrí aj ich rýchle a bezpečné rozmnožovanie. Prevísajúce semená klíčia už na strome. Len čo spadnú do vody, plávajú na hladine a prežívajú, kým sa neuchytia na vhodnom mieste.
[úprava] Ohrozenie mangrovov
Kedysi mangrovy pokrývali až tri štvrtiny morského pobrežia v tropických a subtropických oblastiach. Dnes ostala sotva polovica a ďalšia polovica z ostávajúcich je ohrozená. Táto prírodná bariéra je však jedným z najproduktívnejších ekologických společenstiev na svete podobne ako tropické pralesy.
[úprava] Ekologické súvislosti
Dôvodov, prečo by sme tieto lesy mali chrániť, je množstvo, napr.:
- tvoria prirodzenú ochranu pred búrkami a hurikánmi
- slúžia ako chovná stanice pre morské živočíchy, ktoré domáce obyvateľstvo loví -- ryby, mäkkýše a kôrovce
- filtrovaním látok škodlivých pre životné prostredie zabraňujú prenikaniu odpadov a sedimentov do iných biotopov, napr. do koralových útesov
- sú dôležitým článkom potravinového reťazca
- Tsunami: mnohí ekológovia upozornili na to, že keby na mnohých miestach neboli zničené porasty mangrovníka, (a tiež, keby druhotne, i vďaka ich úbytku, nezmizli korálové útesy), vysoké vlny by sa pri náraze rozbili a mali by omnoho menej zhubný dopad na ľudské životy. Mangrovník je pobrežná rastlina unikátna v tom, že dokáže rásť v slanej vode. Preťahuje korene pozdĺž brehu a spevňuje pôdu ako cement. A keď príde vlna, chráni pred jej ničivým pôsobením pobrežie.
