Macedónsko

Z Wikipédie

Macedónska republika

(Vlajka - Macedónsko) (Znak - Macedónsko)
Národné motto: nie je
Oficiálny názov   - Dlhý	Republika Makedonija
- Krátky	Makedonija
Úradné jazyky	macedónčina
Hlavné mesto	Skopje
Najväčšie mesto	Skopje
Hlava štátu	Branko Crvenkovski
Predseda vlády	Vlado Buckovski
Rozloha   - Celková   - Súš   - Voda   - % vody	146. miesto 25 333 km² 24 856 km² 477 km² 1,9 %
Susedia	Albánsko, Srbsko, Grécko, Bulharsko
Počet obyvateľov   - Sčítanie 2005	140. miesto 2 063 122
Hustota obyvateľov   - Sčítanie 2005	114. miesto 81 /km²
HDP p.c. v USD (PKS)   - Stav 2004	74. miesto 7 011
Vznik	8. september 1991
Forma štátu	republika
Mena	macedónsky denár
Gramotnosť
Časová zóna	UTC+1 (v lete UTC+2)
Štátna hymna	Денес Над Македонија (Denes Nad Makedonija: Dnes nad Macedónskom)
Medzin. kód (ISO 3166-1)	MKD / MK
Kód motorových vozidiel (OSN)	MK
Internetová doména	.mk
Smerové telefónne číslo	389

Macedónsko, dlhý tvar Macedónska republika (do OSN bola prijatá - kvôli obavám z územných nárokov Grécka na jeho provinciu - pod názvom Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, čiže FYROM - Former Yugoslav Republic of Macedonia), je malý štát na Balkánskom polostrove.

V dávnej minulosti patril k centru Macedónie.

Má hornaté územie, pohorie Prokletije. Osou republiky je rieka Vardar s prítokmi Bregalica a Crna. Na juhozápade jazero Ohridské a Prespanské. Podnebie subtropické kontinentálne. V krajine sa používa azbuka.

Národnostné zloženie: Macedónci, Albánci, Turci, Srbi

[úprava] Dejiny

Pozri aj: Dejiny Juhoslávie

V rokoch 1912 - 1913 bola tá časť historickej Macedónie, ktorá zodpovedá Macedónsku (presnejšie tomu čo v slovenčine dnes nazývame Macedónsko) v dôsledku balkánskych vojen pripojená k Srbsku.

• 1915 - 1918 územie obsadené bulharskou armádou.
• 1918 - začlenenie Macedónska do Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (od roku 1929 Juhoslávie)
• 1991:

• 15. apríla : premenovanie na Macedónska republika'
• 19. november : vyhlásenie nezávislosti po úspešnom referende o nezávislosti (8.9.) a prijatí novej ústavy (18.11.)
• 20. december : žiadosť o medzinárodné uznanie,ktorú však susedné Grécko blokuje v rámci ES až do apríla 1993 z obavy o územné nároky Macedónska na grécku provinciu Makedónia (ktorej názov sa v mnohých jazykoch neodlišuje od názvu Macedónsko alebo Macedónia)

• 1993:

• 8. apríl: prijatie do OSN pod názvom Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (angl. FYROM) - takto to uznalo aj Grécko; Slovensko a mnohé iné štáty uznávajú aj macedónsky názov Macedónsko/Macedónska republika aj „medzinárodný“ názov FYROM

• 1994:

• 18. február: Grécko blokovalo colné hraničné prechody, čím vlastne uvalilo na Macedónsko obchodné embargo

• 1995:

• jeseň: normalizácia vzťahov s Gréckom pod vplyvom OSN (13.9.) a zrušenie gréckej blokády hraníc (14.10.)
• 9. november: prijatie do Rady Európy

• 1996:

• 8. apríl: uznanie Juhosláviou

• 1999: počas vojny v Kosove, Macedónsko spolupracuje s NATO, ale inak do konfliktu nezasahuje; asi 360 000 albánskych utečencov z Kosova (z ktorých sa mnohí potom vrátili do Kosova) zmenilo etnickú štruktúru Macedónska

• 2001:

• jar: ozbrojení albánski vzbúrenci (Národná oslobodzovacia armáda) na západe Macedónska požadujú rovnaké práva pre Albáncov v macedónskej ústave. Boje sa koncentrovali okolo mesta Tetovo. Vzbúrencov podporovali Albánci z Kosova a demilitarizovanej zóny medzi Srbskom a Kosovom.
• jún: po úspešných zásahoch NATO dohodla EU prímerie, podľa ktorého dostali Albánci viac práv a vznúrenci (v auguste) odovzdali zbrane a Nár. oslobodzovacia armáda sama seba rozpustila

• 2004:

• 26. február - macedónsky prezident Boris Trajkovski zomrel po (posádkou spôsobenom) zrútení sa lietadla v Bosne a Hercegovine
• 4. november - USA uznali názov Macedónsko, Grécko protestuje
• 7. november - Referendum o rovnoprávnosti albánskeho obyvateľstva na území Macedónska