Luxemburčina
Z Wikipédie
| Luxemburčina (Lëtzebuergesch) | |
|---|---|
| Rozšírenie, štáty: | Luxembursko, Belgicko |
| Rozšírenie, región: | Západná Európa |
| Počet hovoriacich: | 300 000 |
| Poradie: | nenachádza sa v prvej 100 |
| Klasifikácia: | Indoeurópske jazyky |
| Písmo: | Latinka |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk: | Luxembursko |
| Regulátor: | ? |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | lb |
| ISO 639-2 | ltz |
| SIL | LUX |
| Pozri aj: Jazyk - Zoznam jazykov | |
| Wikipédia | |
| Adresa: | lb.wikipedia.org |
| Pomenovanie: | Wikipedia, déi fräi Enzyklopedie |
| Základné frázy jazyka Luxemburčina | |
|---|---|
| Áno: | jo |
| Nie: | neen |
| Možno: | villäicht |
| Ahoj: | Moien |
| Dovidenia: | Äddi |
| Ďakujem: | Merci |
| Prepáčte: | Ëntschëllegt |
| Hovoríš po Luxembursky ?: | Schwätzt dier Lëtzebuergesch? |
| Ľúbim Ťa: | Ech hunn dech gär |
| Všeobecná deklarácia ľudských práv | |
| All Mënsch kënnt fräi a mat deer selwechter Dignitéit an dene selwechte Rechter op d'Welt. Jiddereen huet säi Verstand a säi Gewësse krut an soll an engem Geescht vu Bridderlechkeet denen anere géintiwwer handelen. | |
Luxemburčina je západogermánsky jazyk, ktorým sa hovorí v Luxembursku a priľahlých oblastiach Belgicka. Je príbuzná niektorým stredonemeckým dialektom. Luxemburčina sa píše latinkou.
[úprava] Rozšírenie
Luxemburčina je od roku 1982 tretím úradným jazykom Luxemburska. Pre väčšinu obyvateľov je materinským jazykom, po francúzsky a po nemecky sa učia v škole a 99% ovláda aspoň jeden z týchto jazykov; väčšina vzdelaných mladých ľudí zvláda takisto angličtinu. Od 2. polovice 20. storočia je snaha presadzovať luxemburčinu namiesto nemčiny. Väčšina úradných textov je ale po francúzsky, prípadne nemecky. Francúzština zostáva hlavným úradným jazykom, je to takisto vysokoškolský jazyk a jazyk pre komunikáciu s cudzincami na pracovisku. Nemčina je menej oficiálna, používa sa v škole pre technické pojmy.
[úprava] História
Luxemburčina sa vyvinula zo stredofranských (moselských) nárečí. So spisovnou nemčinou je vzájomne zrozumiteľná len čiastočne, líši sa od nej skoro tak ako holandčina. Je najmladším spisovným germánskym jazykom, gramatika vyšla až roku 1955. Roku 1982 bola uzákonená ako tretí úradný jazyk Luxemburska, vedľa francúzštiny a nemčiny.
[úprava] Gramatika
Tak ako iné germánske jazyky, má členy. Pády sa používajú len obmedzene, ale existuje napríklad genitív. Luxemburčina má pomerne pevný slovosled (dodržiava poradie SVO – podmet, sloveso, predmet), sloveso patrí na druhú pozíciu vo vete.
| Germánske jazyky | |
|---|---|
| Západogermánske jazyky: Afrikánčina | Angličtina | Dolná nemčina | Frízština | Jidiš | Luxemburčina | Nemčina | Holandčina | |
| Severogermánske jazyky: Dánčina | Faerčina | Islandčina | Nórčina | Švédčina | |
| Východogermánske jazyky | |
