Kuraľany
Z Wikipédie
| Erb | Mapa |
|---|---|
 |
 |
| Základné údaje | |
| Kraj: | Nitriansky |
| Okres: | Levice |
| Región: | |
| Poloha: | 00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d. |
| Nadmorská výška: | m n.m. |
| Rozloha: | km² |
| Počet obyvateľov: | 578 (31.12.2004) |
| Hustota obyvateľstva: | obyvateľ(ov)/km2 |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 502464 |
| EČV: | LV |
| PSČ: | 935 64 (pošta Keď) |
| Telefónna predvoľba: | 0 36 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | |
| E-mail: | [mailto: ] |
| Telefón: | |
| Fax: | |
| Politika | |
| Starosta: | |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Kuraľany sú obec na Slovensku v okrese Levice, Nitriansky kraj. Nachádza sa vo východnej časti Podunajskej pahorkatiny, asi 10 km juho-juhozápadne od Želiezoviec.
V obci je rímskokatolícky kostol Premenenia Pána z roku 1755.
Obsah |
[úprava] Základné údaje
Geografická poloha: 48° 58´ 46´´ severnej šírky, 18° 32´ 26´´ východnej dĺžky
Demografické zloženie k 31. 12. 2003:
- Počet obyvateľov:575, z toho
- muži: 287, ženy: 288
- vek:
-
- predproduktívny vek (do 14): 64
- Produktívny vek: (15-54) ženy 140, (15-59) muži 183
- Poproduktívny vek (55+ resp. 60+) spolu 188
-
[úprava] Dejiny
Archeologické nálezy nasvedčujú, že dejiny osady spadajú až do obdobia mladšej bronzovej doby (500 - 700 pred Kr.}. V obci je nález halštatského kostrového, laténskeho a veľkomoravského pohrebiska. Príchod slovanského obyvateľstva sa datuje od 5. storočia po Kr.. Boli to roľníci, pestovali všetky druhy obilovín, strukoviny, olejniny, ovocie a zeleninu. Takisto chovali ošípané, hovädzí dobytok, ovce a hydinu. Doplnkovým zamestnaním bol rybolov a včelárstvo. K tradičným remeslám patrilo kováčstvo, tesárstvo a hrnčiarstvo.
Obec sa vyvinula ako hromadná cestná dedina. Prvá zmienka je z roku 1223. Do 14. stor. patrila zemanom Kuraliovcom, v rokoch 1330 - 49 ju vlastnilo ostrihomské arcibiskupstvo. Po tureckom nájazde v 16. storočí spustla. V roku 1612 sem správca majetku Juraj Paluška presídľuje obyvateľov slovenskej národnosti z okolia Topoľčian a Chynorian. Svedčia o tom súčasné priezviská Bielikovci, Michlovci, Neviďanskovci, Nestenickí a pod. Obyvatelia boli želiarmi na panskom. Za 200 zlatých ročnej úhrady sa v rokoch 1700 - 1725 sa vykúpili z roboty. Vtedajšie obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, noví usadlíci sa rýchle aklimatizovali, úrodnosť pôdy zaručovala trvalú obživu. Pôda bohatá na humus i ostatné živiny, priaznivé klimatické podmienky umožňujú pestovať takmer všetky poľnohospodárske plodiny čo usadlíci dôsledne využívali. Podmienky zaručovali sústavný rozvoj obce.
V rokoch 1938 - 45 bola obec pripojená k horthyovskému Maďarsku. Začiatkom roka 1945 sa front priblížil až k rieke Hron. V blízkosti Kuralian stál tri mesiace. Oslobodenie prišlo 27. marca 1945. Presne o 14-tej hodine prišli smerom od Želiezoviec vojská II. ukrajinského frontu. Velil im maršal Sovietskeho zväzu R. J. Malinovský.
[úprava] Názvy
Pôvodné názvy obce: v roku 1223 Kurol, 1308 Kurul, Kural, 1384 Kyskural, 1773 Kurálly, 1920 Kuraly, 1927 Kuraľany.
[úprava] Erb
Erb obce preberá motív ratolestí z historickej pečate, hlavný erbový motív - tri šípy korení v erbe rodu z Kuralian, presnejšie z jeho klenotu. Vychádzajúc z historickej predlohy má podobu: v modrom štíte zdola dvomi zlatými ratolesťami ovenčené tri zlaté striebrohroté a striebroperé šípy, bočné odklonené. Erb, spolu s pečaťou a vlajkou, tvoria trojicu základných symbolov obce
 |
Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
