Kamenický hrad
Z Wikipédie
Zrúcaniny hradu Kamenica nad obcou Kamenica, ležiacou na severozápad od terajšieho okresného historického mesta Sabinov, na vápencovom brale (725 m n. m), v pohorí Čergov. Iné názvy: Thorkw, Torkueley 1270, Thorku 1306, Tarkeu 1312, Torkew, Tarkö, hrad v Kamenici, Kamenický hrad.
[úprava] História
Kamenický hrad podľa doteraz zverejnených štúdií dal údajne postaviť v prvej polovici XIII. storočia Dietrich (Ditrik, Detrik, Detrich) Tarczay v roku 1248. Okolie hradu Kamenica bolo kráľovským poľovníckym revírom – územím hraničiacim s Poľskom a je veľmi pravdepodobné, že na tomto území existovalo opevnené miesto, kde sa kráľ mohol prichýliť. V donačnej listine z roku 1270, sa spomína územie pod hradom Kamenica. V tomto období kráľ Štefan V. daroval toto územie šľachticom, Detrikovým synom. Písomná zmienka o hrade Kamenica je až z roku 1306, keď došlo k rozdeleniu majetkov šľachtica Rikolfa. Hrad a k nemu patriace dediny Babie, Ďačov, Kyjov, Kapišová, Lipany, Ľubotín, Lúčka, Šarišské Jastrabie, Valkovce a Vislanka zdedil jeho syn Rikolf II. V roku 1438 sa hradu zmocnili Prešovčania, pre kráľovnú Alžbetu, ale ich vlastníctvo trvalo iba rok. V roku 1456, v čase, keď v tejto oblasti sa nachádzali Jiskrove a bratrícke vojská, pridali sa k nim hradní poddaní a chceli hrad dobyť, čo sa im však nepodarilo. V roku 1532 musela vdova po Jurajovi z Torysy, Dorota Bánffyová prepustiť hrad Jeremiášovi Laskému, ktorý ho mal v držbe do roku 1540, a od toho roku ho Dorota Bánffyová a jej druhý manžel Matej Lobocký vlastnili opäť. Poslednou majiteľkou hradu Kamenica pochádzajúcou z rodu Tarczay bola Anna Tarczay – Drugetová, manželka Juraja Drugeta. Zúčastnila sa na sprisahaní proti Ferdinandovi Habsburskému a odmietla vydať hrad Kamenica cisárskym vojskám. Presila cisárskych vojsk hrad nakoniec dobyla. Hrad Kamenica vojská Šimona Forgáča 12. júla 1556 rozstrieľali a zbúrali. Potom Kamenický hrad aj s priľahlými majetkami dostala rodina Dessewffy, a keďže hrad bol zbúraný, Dessewffyovci sa v ňom už neusadili ani ho neopravili. Za vlastníctva hradu rodinou Tahy, došlo k ešte väčšiemu spustošeniu hradu Kamenica, materiál z hradu bol použitý na postavenie liehovaru v Lúčke v roku 1816. Táto devastácia hradu znemožňuje rekonštruovať jeho poslednú podobu povrchovou prehliadkou a na hrade je nutné vykonať komplexný výskum.
[úprava] Exteriér
Hradné zrúcaniny sa nachádzajú na vápencovom brale, ktorého stredná časť je zúžená a znížená a vytvára prirodzenú priekopu, ktorá rozdeľuje objekt na dve časti. Na východnej strane bol hrad oddelený od sedla šijovou priekopou vytesanou do hradnej skaly. Najstaršia časť hradu bola postavená na západnej časti hradného brala. Tu sa zrejme nachádzala murovaná kruhová veža (nebojsa) s pravdepodobným vonkajším priemerom okolo 10 m a 220 cm hrubými múrmi, ďalej obvodové hradby v tvare nepravidelného trojuholníka a tiež hradný palác. Pravdepodobne po roku 1275 bola vystavaná východná časť - predpokladá sa, že tu bol postavený viacpodlažný palác (tvoril zároveň obranný múr) spojený so západnou časťou hradby s ochodzou. V západnej časti sa nachádza tiež cisterna vysekaná do skaly a ďalšie objekty. V časoch, keď sa v tejto oblasti pohybovali vojská Jána Jiskru z Brandýsa bol na hrade vybudovný na severnej a východnej časti zemný obranný val. Pravdepodobne v 16. storočí na týchto zemných valoch sa vybudoval nový obranný prstenec a to tri murované a jeden zemný rondel.
[úprava] Súčasný stav
Hrad, ktorý od 13.storočia a ešte asi pred 450 rokmi bol centrom diania spoločenských a historických udalostí hornošarišského regiónu v tejto oblasti, je dnes ruinou.
