Jonathan Edwards

Z Wikipédie

Jonathan Edwards
predstaviteľ severoamerickej filozofie
Narodenie	5. október 1703 East Windsor, Connecticut
Úmrtie	22. marec 1758 Princeton, New Jersey
Pozri aj Biografický portál

Jonathan Edwards (* 5. október 1703, East Windsor – † 22. marec 1758, Princeton) bol predstaviteľ severoamerickej filozofie, najvýznamnejší mysliteľ skupiny „novoanglickej teológie“.

Ako trinásťročný vstúpil na Yaleovo kolégium, kde ho čítanie anglických osvietencov (Isaac Newton, John Locke) priviedlo k záujmu o prirodné vedy a novú filozofickú metódu. V roku 1721 prežil duchovný obrat, ktorý ho primäl k povýšeniu náboženského citu nad rozum. Edwards sa vrátil ku krajne chmúrnej dogmatickej prísnosti, akú hlásala kalvínska teológia prvých puritánskych kolnistov v 17. storočí, ale ktorá sa v ďalších generáciách preživala. V súlades tým aj vyznievali kázania, ktoré prednášal ako pastor kongregacionalistickej cirkvi 1726-1750 v Northhamptone. Povestným sa stal jeho prejav „Sinners in the Hands of an Angry God“ (Hriešnici v rukách hnevlivého boha), ktorý vyšiel tlačou 1741, kde dosiahol vrchol hrôzy v líčení pekelných múk. Jeho činnosť prispela k vyvolaniu takej nálady v Novom Anglicku, že sa tu rozvinula 1734-1740 davová náboženská hystéria zvaná Great Awakening (Veľké prebudenie), podnietená návštevou anglického misionára Georgea Whitefielda.

Neskôr Edwardsova mystika zanietenia a desu, ako aj jeho organizačná striktnosť, pohoršila aj jeho farníkov, ktorí ho vypudili. Potom bol 1750-[1757]] misionárom u Indiánov v Stockbridge na pomedzí bieleho osidelnia; písal tam ďalšie bohoslovecké a dômyselné filozofické knihy, najmä Freedom of the Will (1754, Sloboda vôle). V roku 1757 ho povolali za prezidenta kolégia New Jersey (neskoršia Princetonská univerzita). Edwards domýšľal rozpory súdobého idealizmu až do posledných dôsledkov, pričom dosahoval myšlienkovú originalitu.

[úprava] Citát

Ako 26 ročný, napísal o svojom duchovnom obrate:

Od tohto dňa až doteraz sa udiala nádherná premena v mojom myslení vo vzťahu k doktríne o Božej zvrchovanosti… Božia absolútna zvrchovanosť… je to, v čom, ako sa zdá, moja myseľ odpočíva ubezpečená tak, ako je ubezpečená o ktorejkoľvek veci, ktorú môžem vidieť svojími očami… Toto učenie sa toľkorát ukázalo ako nesmierne šťastné, jasné a sladké. Milujem, keď sa Bohu pripisuje absolútna zvrchovanosť… Božia zvrchovanosť je mi zjavená ako veľká časť Jeho slávy. Často bolo mojou radosťou pristupovať k Bohu a uctievať ho ako zvrchovaného Boha.