Johannes Aventinus
Z Wikipédie
Johannes Aventinus - vlastným menom Johannes Georg Turmair (* 4. júl 1477, Abensberg (Dolné Bavorsko) – † 9. január 1534, Regensburg) bol nemecký humanistický historik. Je pokladaný za priekopníka klasickej filológie v Nemecku. Jeho bustu nechal kráľ Ľudovít I. Bavorský vystaviť vo Walhalle. Jeho hrob sa nachádza v kláštore Sankt Emmeram v Regensburgu.
Aventinus študoval od roku 1495 na vysokých školách v Ingolstadte, Viedni, Krakove a Paríži, predovšetkým humanistické vedy. Získal obsiahle a komplexné vzdelanie, aké v tých časoch dosiahlo iba málo učencov. V roku 1509, po skončení štúdií, sa stal vychovávateľom a učiteľom maloletých synov nebohého vojvodu Albrechta IV. na dvore bavorského kniežaťa Viliama IV. Vo februári 1517 bol vymenovaný za historiografa Bavorska a dostal čestnú úlohu vypracovať dejiny Bavorska. K dejinám Bavorska zozbieral veľké množstvo pramenného materiálu, na základe ktorého napísal viacero historických prác. Súborne vydala jeho práce Mníchovská akadémia v rokoch 1880 až 1884 v piatich zväzkoch.
Aventinov osud nebol ľahký. Aj keď najstaršie dejiny spracoval značne romanticky, obdobie stredoveku napísal na základe prameňov už značne kriticky, otvorene odhalil rozličné politické intrigy, spoločenské a mravné delikty feudálnej a najmä cirkrvnej hierarchie. Za túto kritičnosť ho v roku 1528 obvinili z kacírstva a uväznili (V roku 1554 dostalo jeho meno aj na index Benátskej inkvizície a bolo zakázané vydávanie jeho kníh). Po krátkej väzbe v Abensbergu ho vyslobodil Leonhard Eck, radca vojvodu Viliama IV. Po vyslobodení odchádza do slobodného ríšskeho mesta Regensburgu, kde pracuje až do svojej smrti.
