Jeremiáš
Z Wikipédie
Jeremiáš (hebr. Jirmejahu = povýšený Jahvom) je jeden z prorokov Starého zákona a zároveň hlavný predstaviteľ Knihy Jeremiáš(ovej) Starého zákona. Niektorí biblisti v ňom vidia predobraz Ježiša Krista.
Kniha obsahuje tradíciu Jeremiášových príbehov a výrokov.
Jeremiáš bol povolaný asi roku 627 pred Kr.. Žil v období, keď kráľ Nabuchodonozor prvý krát obsadil Jeruzalem a odvliekol časť ľudí (598 pred Kr. ). Nabáda ľudí, aby čakali a nevzbúrili sa, a preto je považovaný za zradcu a chcú ho zabiť. Roku 587 pred Kr. prišiel Nabuchodonozor druhý krát. Zničil Jeruzalem, podpálil chrám a odvliekol skoro všetkých do Babylonu. Zaniklo teda aj južné kráľovstvo. Jeremiáš vytýka nedostatok horlivosti, no po Josiášovej smrti aj on stráca nádej a videl, že aj Júdske kráľovstvo je stratené. Po prvom páde Jeruzalemu začína písať optimistické proroctvá o kráľovstve Mesiáša vytvorenom Bohom, o novom kráľovi ustanovenom Bohom. Vravel, že katastrofa, ktorá sa stala, je iba očisťovaním a Pán príde a ustanoví novú zmluvu. Trest neznamená, že Boh zabudol.
V čase exilu boli napísané Náreky (Plač Jeremiášov), žalospevy pripojené k Jeremiášovi. Sú to výkriky bolesti, opisujú drámu Izraelitov, bezvýchodiskovú situáciu, ale zároveň prosbu Bohovi. Tvorí ich 5 ód.