Ján Stacho
Z Wikipédie
| Ján Stacho | |
|---|---|
| slovenský básnik a prekladateľ | |
| Narodenie | 1. január 1936 Trnava, Slovensko |
| Úmrtie | 15. júl 1995 Bratislava, Slovensko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Ján Stacho (* 1. január 1936, Trnava – † 15. júl 1995, Bratislava) bol slovenský básnik a prekladateľ, člen tzv. Trnavskej skupiny (konkretisti).
Obsah |
[úprava] Životopis
Pochádza z robotníckej rodiny a vzdelanie získaval v Trnave, kde v roku 1954 aj zmaturoval, a pokračoval štúdiom na lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1960. Pracoval ako lekár v Rožňavskom Bystrom a v Šenkviciach. V rokoch 1964 - 1969 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, krátko pôsobil ako československý kultúrny atašé v Indii a v rokoch 1970 - 1973 bol šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Po autonehode v roku 1973 bol v invalidnom dôchodku, nakoľko ostal doživotne pripútaný na lôžko.
[úprava] Tvorba
Je jedným z najosobitejších básnikov-konkretistov Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnáša nové senzibilné videnie sveta a jeho faktov, a prekladá ho cynizmom a drsnosťou. Jeho poetika je založená najmä na preexponovanej zmyslovosti, zmyslovom vnímaní, výrazná erotická rovina vnímania, z tohto rámca sa vymyká posledná zbierka (napísaná po autonehode a následnom takmer totálnom ochrnutí) Z prežitého dňa. Prostredníctvom jazyka a motívov žena a muž, láska a bolesť, samota a viera, krutosť a čistota, detstvo a domov, choroby a hrôzy, smrť a život sa usiluje vyťažiť nové vnímanie, pociťovanie a videnie. Skepsa, smútok, zúfalstvo, ale aj viera v život s ustavičnou inováciou a metamorfózami, ktoré v sebe nesú humanistické posolstvo oslobodzujú básnika od rutinérstva a sebauspokojovania. Jeho poézia je výrazom protirečení sveta v 60. rokoch 20. storočia, ale aj subjektívnych konfliktov vychádzajúcich z rozporov skutočnosti a osobných problémov, ktoré prináša život. Spôsobom, ako ich autor zachytil vo svojej poézii, sa radí k popredným osobnostiam slovenskej literatúry. Objavuje nové dimenzie ľudského sveta, vytrháva čitateľa z všednej skutočnosti a ponúka mu dosiaľ neobjavené obzory, obohacuje jeho vnímavosť a videnie. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladal poéziu z francúzštiny (Jean-Nicholas Arthur Rimbaud), španielčiny, poľštiny a taktiež prekladal i juhoslovanskú poéziu.
[úprava] Dielo
[úprava] Poézia
- 1961 - Svadobná cesta
- 1964 - Dvojramenné čisté telo
- 1967 - Zážehy
- 1969 - Apokryfy
- 1978 - Z prežitého dňa
[úprava] Výbery
- 1970 - Čítanie z prachu
- 1977 - Básne
- 1983 - Preklady, výber z prekladov (sumerská poézia, poézia afrických kmeňov, spevy černokožcov, Charles Baudelaire, Jean-Nicholas Arthur Rimbaud, Corbiére, Perce, Walt Whitman, Pablo Neruda, Thomas a i.)
[úprava] Dráma
- 1981 - Hadí princ
[úprava] Tvorba pre deti a mládež
- 1959 - Čokoládová rozprávka
[úprava] Preklady
- 1963 - Pierre Jean de Béranger: Piesne
- 1964 - Jean-Nicholas Arthur Rimbaud: Opitá loď
- 1965 - K. J. Gelczynský: Nočný testament
- 1966 - Marianna Alcoforadová: Spoveď
- 1967 - A. Berterand: Gašpar noci
- 1968 - S. J. Perse: Ananbáza
- 1969 - D. Thomas: Tento chlieb, ktorý lámem
- 1971 - Pablo Neruda: 20 básní o láske a jedna pieseň zúfalstva
- 1974 - S. Raikovič: Kamenná uspávanka
