Italické jazyky
Z Wikipédie
Italické jazyky sú vetva indoeurópskych jazykov.
Italickými jazykmi sa hovorilo v staroveku v strednej a južnej časti Apeninského polostrova.
[úprava] Delenie
- Latinsko-faliské jazyky
- latinčina – z nej sa vyvinuli románske jazyky, ktoré sa obyčajne považujú za samostatnú jazykovú rodinu
- faliština – celkové zaradenie v systéme jazykov sporné, reliktný jazyk
- Oskicko-umbrijské jazyky (=Sabelské jazyky)
- oskické jazyky:
- oskičtina (jazyk Oskov)
- jazyk Herikov
- marrucinčina (jazyk Marrucinov)
- jazyk Pelignov
- umbrijské jazyky:
- umbrijčina (jazyk Umbrov)
- jazyk Marsov
- sabinčina (jazyk Sabinov)
- jazyk Volskov
- južná pikénčina – celkové zaradenie sporné, reliktný jazyk
- oskické jazyky:
- iné:
- jazyk Aequov – zaraďovaný aj pod oskicko-umbrijské
- vestínčina (jazyk Vestínov) – zaraďovaná aj pod oskicko-umbrijské
- severná pikénčina – celkové zaradenie v systéme jazykov sporné, reliktný jazyk
- elymčina (jyzyk Elymov) – celkové zaradenie v systéme jazykov sporné, reliktný jazyk; zaraďovaný aj pod oskicko-umbrijské
- sikánčina (jazyk Sikánov) – celkové zaradenie v systéme jazykov sporné, reliktný jazyk; zaraďovaný aj pod oskicko-umbrijské
- sikulčina (jazyk Sikulov) – celkové zaradenie v systéme jazykov sporné, reliktný jazyk; zaraďovaný aj pod oskicko-umbrijské
- venetčina (jazyk Venetov) - celkové zaradenie v systéme jazykov veľmi sporné, reliktný jazyk
