Web Analytics
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions Hracia karta - Wikipédia

Hracia karta

Z Wikipédie

Hracia karta je list papiera s obrázkom, ktorý sa používa na hranie kartových hier.

Karty sa používajú v sadách. Každá karta v sade má svoju farbu a hodnotu (poradie). Kartové sady majú najčastejšie štyri farby, čo sú vlastne značky odvodené od historických arabských kariet. Počet hodnôt alebo ich poradie závisí od druhu kartovej sady. Karty jednej farby sú hierarchicky zoradené podľa hodnoty.

Obsah

[úprava] História

Existuje domnienka, že hracie karty vznikli v Číne niekdy v 10. storočí. boli to azda dominové karty, teda znázornenia vrhu dvoch hracích kociek, podobne ako sú dominové hracie kamene. O niekoľko storočí neskôr už hracie karty používali Arabi a odtiaľ sa cez Taliansko rozšírili do Európy a zvyšku sveta.

[úprava] Druhy hracích kariet

[úprava] Latinské karty

Latinské, alebo talianske karty sa používajú v tzv. latinskom kultúrnom okruhu, v Taliansku, Španielsku a Portugalsku, ako aj v Latinskej Amerike. Farby na latinských kartách sú prevzaté zo starších arabských kariet

Farby sú:

Farby
Latinské karty
tal.
arab.
poháre
coppe
ttúmán
طومان
palice
bastoni
žaukán
جوكان
meče
spade
sujúf
سيوف
mince
denari
daráhim
دراهم

[úprava] Nemecké karty

Populárne známe aj ako sedmové karty. Tieto karty vznikli okolo roku 1460 v nemecky hovoriacom kultúrnom okruhu. Špeciálnym prípadom sú švajčiarske karty, ktoré obsahujú alternatívnu sadu farieb. U nás sa štvrtej farbe hovorí gule, podľa okrúhleho symbolu, ktorý však v skutočnosti zobrazuje rolničky (uzatvorené zvončeky).

Farby Obrázok:Herz1.gif Obrázok:Laub1.gif Obrázok:Eichel1.gif Obrázok:Schellen1.gif
Nemecké karty
nem.
červene
Herz
zelene
Gras, Laub
žaluďe
Eichel
gule
Schellen
Švajčiarske karty
nem.
štíty
Schilde
ruže žaluďe gule
Francúzsky ekvivalent srdcia piky kríže kára


Sada obsahuje 32 kariet, 4 sady po 8 hodnôt, označených často rímskymi číslicami 7–10 a obrazmi.

VII - VIII - IX - X - dolník - horník - kráľ - eso

Švajčiarska sada na národnú kartovú hru jass je rozšírená na 36 kariet, 4 sady po 9 hodnôt.

VI - VII - VIII - IX - zástava - dolník - horník - kráľ - eso

[úprava] Francúzske karty

Populárne známe aj ako žolíkové karty.

Farby sú:

Francúzske farby
Nemecké farby
používajú sa pri hre skat
Francúzske karty srdcia piky kríže kára


Sada 52 + 2 francúzskych kariet.
Zväčšiť
Sada 52 + 2 francúzskych kariet.

Anglické označenia farieb ešte naznačujú ich pôvod v latinských kartách:

  • piky, angl. spades - rýle, t.j. čepele mečov
  • kríže, angl. clubs - palice

Podobne francúzsky názov opäť naznačuje súvis s nemeckými kartami:

  • kríže, franc. trèfles - ďateliny, trojlístky, t.j. zeleň

Sada obsahuje 52 kariet, 4 farby po 13 hodnôt, označených číslami 2–10 a obrazmi.

A - 2 - 3 - 4 - 5 - 6 - 7 - 8 - 9 - 10 - J - Q - K

Označenia obrazov pochádzajú z anglických názvov

  • Jjack, páža
  • Qqueen, kráľovna
  • Kking, kráľ
  • Aace, eso

alebo z nemeckých názvov obrazov

  • BBube, páža
  • DDame, dáma
  • KKönig, kráľ
  • AAss, eso

Navyše bývajú pribalené ešte žolíky, ktoré v niektorých druhoch hier nahrádzajú ľubovoľnú kartu.

[úprava] Unicode

Štandard Unicode definuje 8 grafém pre francúzske karty, od U+2660 po U+2667:

♠ ♡ ♢ ♣ ♤ ♥ ♦ ♧

vo farbe

[úprava] Tarokové karty

Tarokové karty sa líšia v závislosti od prevedenia, alebo od miestnych zvyklostí. Majú buď francúzske farby (srdcia, kára, piky a kríže) alebo pôvodné latinské farby (poháre, palice, meče a mince).

Pôvodná taroková sada obsahuje 78 kariet, rozdelených nasledovne:

  • 56 kariet v štyroch farbách:
    • 40 číslovaných kariet - čísla 1–10
    • 16 dvorných karet - chlapec (páža), kaval (jazdec), dáma (kráľovná) a kráľ
  • 22 tarokov (tromfov)
    • 21 kariet číslovaných rímskymi číslicami - čísla I–XXI
    • 1 karta bez čísla (škýz, skýz) (1 karta)

Táto sada sa dnes nazýva tarot a používa sa na ezoterické účely.

Asi od roku 1800 sa používa sada zmenšená na 54 kariet (v Maďarsku na 42 kariet), z nich 32 je v jednotlivých farbách (4 × 8) a 22 je tarokov. V zmenšenej sade ostali dvorné karty a z čísiel v čiernych farbách (piky a kríže) karty 7 - 8 - 9 - 10, v červených farbách (srdcia a kára) karty A - 2 - 3 - 4. S prechodom na francúzske farby zmizli z kariet aj tradičné kresby a symboly, takže vyobrazenia na kartách sú len výsledkom fantázie umelca alebo vydavateľa.

Niektoré karty majú vlastné názvy:

  • škýz (tarok bez čísla) - z nem. z nem. Sküs < skomolené z franc. excuse
  • pagát (tarok I) - z tal. bagatello
  • mond (tarok XXI) - z nem. der Mond - mesiac, čo vzniklo omylom z franc. le monde - svet

Karty škýz, pagát a mond sa spolu nazývajú trul, čo je opäť skomolenina z francúzskeho tous les trois - všetky tri.

[úprava] Pexeso

Sada obsahuje väčšinou 32 dvojíc kartičiek.

[úprava] Externé odkazy

Iné jazyky
THIS WEB:

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - be - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - closed_zh_tw - co - cr - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - haw - he - hi - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - ms - mt - mus - my - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - ru_sib - rw - sa - sc - scn - sco - sd - se - searchcom - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sq - sr - ss - st - su - sv - sw - ta - te - test - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tokipona - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007:

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - be - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - closed_zh_tw - co - cr - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - haw - he - hi - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - ms - mt - mus - my - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - ru_sib - rw - sa - sc - scn - sco - sd - se - searchcom - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sq - sr - ss - st - su - sv - sw - ta - te - test - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tokipona - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Static Wikipedia 2006:

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - be - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - closed_zh_tw - co - cr - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - haw - he - hi - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - ms - mt - mus - my - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - ru_sib - rw - sa - sc - scn - sco - sd - se - searchcom - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sq - sr - ss - st - su - sv - sw - ta - te - test - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tokipona - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu