Hmotnosť
Z Wikipédie
Hmotnosť je vlastnosť resp. miera vlastnosti všetkých objektov látkovej povahy aj fyzikálnych polí (gravitačné, elektromagnetické atď. polia) prejavujúca sa jednak v tom, že kladú odpor voči zmenám svojho pohybového stavu (teda v zotrvačnosti) a jednak v tom, že sa seba vzájomne pôsobia (teda v gravitácii).
Je to aj jedna zo základných veličín sústavy SI:
- značka: m (z angl. mass)
- základná jednotka: kilogram (nie gram)
- ďalšie používané jednotky: tona t, gram g, miligram mg, karát
- anglo-americké jednotky: libra, unca, kameň (stone)...
- staršie jednotky: debet, talent, pud, ...
- Planckova jednotka hmotnosti:2,177 × 10-8 kg
Prísne vzaté pozostáva – ako vidno z vyššie uvedenej definície - pojem hmotnosti z dvoch rôznych vlastností – tzv. zotrvačnej hmotnosti, ktorá je príčinou zotrvačnosti; a tzv. gravitačnej hmotnosti, ktorá je príčinou gravitácie (napríklad tiaže). Skúsenosť, ale aj precízne merania (Eötvösov pokus), ukazujú, že tieto dve hmotnosti sú striktne proporcionálne, a že teda možno napísať gravitačná hmostnosť = zotrvačná hmotnosť = hmotnosť. Toto zistenie tvorí základ všeobecnej teórie relativity.
Podľa klasickej fyziky platí pre hmotnosť zákon zachovania hmotnosti. Zo špeciálnej teórie relativity však vyplýva tzv. ekvivalencia hmotnosti a energie, ktorá hovorí, že hmotnosť a energia sú ekvivalentné a je experimentálne dokázané, že ich vzájomná premena je možná (formálne: E = mc2, kde E je energia,m je hmotnosť a c je rýchlosť svetla vo vákuu). Z ekvivalencie hmotnosti a energie vyplýva, že zákon zachovania hmotnosti neplatí a nahrádza ho zákon zachovania energie.
Zo špeciálnej teórie relativity vyplýva aj to, že hmotnosť rastie s rastúcou rýchlosťou.
Meradlá hmotnosti sú váhy (rovnoramenné, nerovnoramenné, pružinové, elektronické).