Gemer (obec)
Z Wikipédie
| Erb | Mapa |
|---|---|
 |
 |
| Základné údaje | |
| Kraj: | Banskobystrický |
| Okres: | Revúca |
| Región: | |
| Poloha: | 00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d. |
| Nadmorská výška: | 184 m n.m. |
| Rozloha: | km² |
| Počet obyvateľov: | 807 (31.12.2004) |
| Hustota obyvateľstva: | obyvateľ(ov)/km2 |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 514721 |
| EČV: | RA |
| PSČ: | 982 01 |
| Telefónna predvoľba: | 0 47 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | Gemer č.s. 274 |
| Web: | www.gemer.net |
| E-mail: | obecnyurad@gemer.net |
| Telefón: | 047/5582189 |
| Fax: | 047/5582189 |
| Politika | |
| Starosta: | Gábor Zsíros |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Gemer je obec na Slovensku v okrese Revúca.
Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z roku 1198, avšak obec pod hradom, z ktorého za zachovali už len nepatrné zvyšky existovala už v 12. storočí. Ba nájdu sa i takí, ktorí predpokladajú jej vznik už v 11. storočí. V záznamoch neznámeho autora sa spomína pod názvom Gumur ako sídlo rytiera Gumura. Bola kráľovským majetkom. V 14. storočí sa Gemer stal sídlom župy a jej druhým najväčším mestečkom. Postupne sa jej najvýznamnejšími zemepánmi stali rody Széchyovcov, Wesselényiovcov a Csákyovcov. V 15. storočí získala obec obmedzené mestské práva. Vtedy cez rieku Slanú viedli dva mosty, na ktorých sa platilo mýto. Hrad tu stál aj v čase vládnutia Štefana I. Nešlo o veľký hrad, ale skoro strážnu pevnosť obohnanú ochranným valom. V 12. storočí, po plienení Tatárov, na jej mieste vyrástol pevnejší hrad. Bol kráľovským hradom, neskôr ho obsadili husiti. V roku 1459 hrad dobyl kráľ Matej I. Korvín a neskôr viackrát zmenil majiteľa. V tureckých vojnách, v 16. storočí bol definitívne zničený.
Obec Gemer viackrát za sebou získala právo usporadúvať trhy, na ktorých sa ponúkalo najmä ovocie, hrozno, tabak a dobytok. V roku 1853 zničil požiar okrem kostola, fary a kaštieľa takmer celú obec. Tá bola niekoľko storočí sídlom vzdelávania. Už v roku 1616 tu bola latinská škola, v 18. storočí pribudla maďarská vyššia škola a v 19. storočí evanjelické gymnázium, v ktorom študovali aj viacerí klasici slovenskej literatúry a predstavitelia slovenskej inteligencie (Janko Matúška, Pavel Jozef Šafárik, Janko Kráľ, Ján Kalinčiak a ďalší). Obec preslávila i huslistka Czinka Panna, viaceré vzácne archeologické vykopávky a okrem iného aj slávna Povesť o kráľovi Matejovi. Pamiatku na jeho (Matej I. Korvin) pobyt v obci pripomína bronzová socha, ktorej autorom je B. Holló a inštalovali ju v roku 1917 a ktorá je zaujímavá aj tým, že je jediná socha zobrazujúca panovníka s pracovným nástrojom v strednej Európe!
Najvýznamnejšou sakrálnou stavbou obce je neogotický kostol z roku 1882. Už v roku 1510 tu síce stál evanjelický kostol, ten však v roku 1881 rozobrali. Ďalšou vzácnosťou obce Gemer je neskorobarokový kaštieľ z l 8. storočia, ktorého obnova skončila v lete roku 2005.
[úprava] Externé odkazy
 |
Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
| Mestá a obce okresu Revúca (3+39) | 31.12.2003 |
|
Držkovce | Gemer | Gemerská Ves | Gemerské Teplice | Gemerský Sad | Hrlica | Hucín | Chvalová | Chyžné | Jelšava | Kameňany | Levkuška | Leváre | Licince | Lubeník | Magnezitovce | Mokrá Lúka | Muránska Dlhá Lúka | Muránska Huta | Muránska Lehota | Muránska Zdychava | Muráň | Nandraž | Otročok | Ploské | Polina | Prihradzany | Ratkovské Bystré | Ratková | Rašice | Revúca | Revúcka Lehota | Rybník | Rákoš | Sirk | Skerešovo | Sása | Šivetice | Tornaľa | Turčok | Višňové | Žiar |
|
