František Votruba
Z Wikipédie
| František Votruba | |
|---|---|
| slovenský básnik, literárny kritik a novinár | |
| Narodenie | 13. apríl 1880 Chýšky, Česko |
| Úmrtie | 18. november 1953 Bratislava, Slovensko |
| Pozri aj Biografický portál | |
František Votruba (pseudonymy Andrej Klas, Andrej Benka, Andrej Križan, Aurel Horník, Beta, Č. Bratec, Digamma, Dr. Trnobranský, Dunajský, Fr. Jezumín, Ján Borina, Ján Borovec, Janko Cigáň, Ján Martán, Ján Petriš, Július Benko, Pavel Sivera, Peter Križan, Samo Jurecký, Strýčko Ivan, Sursum, Viera Hroncová, Viera Votrubová, V. Martin, V. Pútnik a iné) (* 13. apríl 1880, Chýšky - † 18. november 1953, Bratislava) bol slovenský literárny kritik, novinár a básnik slovenskej literárnej moderny českého pôvodu.
Obsah |
[úprava] Životopis
Narodil sa v roľníckej rodine a od desiatich rokov bol sirota. Vzdelanie získaval v Chýškach, Tábore, no po ukončení šiestej triedy musel z finančných dôvodov školu ukončiť a zamestnať sa. Pracoval u kníhkupca a nakladateľa Václava Krausa, krátko i v advokátskej kancelárii. V rokoch 1902 - 1903 pracoval u kníhkupca a nakladateľa v Ružomberku, v roku 1903 odišiel do Budapešti, kde pracoval ako administrátor a redaktor časopisu Slovenský týždenník, od roku 1910 bol redaktorom nového periodika Slovenský denník. O rok neskôr odišiel do Prahy, kde pracoval v redakcii časopisu Čas. Po vypuknutí 1. svetovej vojny sa vyhýbal vojenskej službe a žil v Prahe. Po ukončení vojny bol poslancom Revolučného národného zhromaždenia, v rokoch 1923 - 1938 redaktorom a šéfredaktorom periodika Slovenská politika, v roku 1923 redigoval tiež časopis Prúdy, v rokoch 1922 - 1925 redigoval a vydával tiež časopis Slovenský svet, v rokoch 1923 - 1927 Slovenský týždenník a v roku 1929 Slovenské dielo. Ako redaktor spolupracoval v rokoch 1918 - 1929 i s detským časopisom Oriešky a časopisom Vlasť a svet, no jeho meno sa tu neuvádzalo. V roku 1950 mu bol udelený titul Dr. h.c. Univerzity Komenského a od roku 1951 pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV, od roku 1953 pôsobil ako akademik SAV. Ovládal viacero cudzích jazykov (poľština, ukrajinčina, slovenčina, lužickosrbština a i.)
[úprava] Tvorba
V predprevratovom období uverejnil len niečo vyše desiatky básní (najčastejšie pod pseudonymom Andrej Klas). Už jeho prvé básne prinášali osobité a nové umelecké kvality, na prvý pohľad to boli prírodné impresie, ale neboli to len opisy, ale predovšetkým evokácie spomienok, túžby, nostalgie, citového naladenia. Príroda v jeho básniach bola spôsobom náznakového, symbolizovaného vyslovovania vnútorných citových osudov a drám. Jeho špecifikom bola slovanská orientácia. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z nemčiny a slovanských jazykov.
[úprava] Dielo
[úprava] Básne
- 1903 / 1904 - Vo hmlách
- 1903 / 1904 - Melódia
- 1903 / 1904 - Letný večer
- 1903 / 1904 - Nálada
- 1903 / 1904 - Tam v diaľke
- 1908 - Verše znepriatelenia
- 1913 - V pozdnej jeseni
- 1915 - Na Vyšehrade nad Dunajom
- 1980 - Tiché akordy, súborné vydanie celoživotnej básnickej tvorby
[úprava] Štúdie a state
- 1909 - Z novej literatúry, štúdia (vyšlo v Zborníku slovenskej mládeže)
- 1914 - Dnešní poesie slovenská, štúdia
- 1917 - Ženy v slovenské literatuře, štúdia
- 1922 - Slovenská literatúra v boji za oslobodenie, štúdia
- 1922 - Mladí v slovenskej beletrii
- 1922 - Za Hviezdoslavom. Poznámky k psychológii a estetike jeho diela, stať
- 1950 - Literárne štúdie. Texty z rokov 1909 - 1922, I. a II. diel
[úprava] Ostatné diela
- 1912 - Česká kniha – slovenská kniha – maďarská kniha
- 1912 - Pro organisaci slovenského knižního trhu
- 1912 - Slovenské potřeby kulturní a dnešní slovenská literatura
- 1913 - Vajanský a Hviezdoslav, dvojportrét
- 1914 - Slovenské povesti ako ľudové čítanie
- 1930 - Slovensko v politickej aktivite, monografia (vyšlo v Hodžovom zborníku)
- 1954 - Cesta slovenskej poézie
[úprava] Články
- 1916 - Okolo literatury. Válečné či neválečné
