František Halas
Z Wikipédie
František Halas (* 3. október 1901 – † 27. október 1949), bol český básnik.
Narodil sa v Brne, detstvo prežil na Českomoravskej vysočine. Jeho rodičia boli textilní robotníci. Po ukončení základnej školy sa vyučil za kníhkupcu.
Otec ho priviedol medzi komunistickú mládež, ktorá ho veľmi ovplyvnila, neskôr (od roku 1921) pracoval pre komunistickú tlač (Rovnost a Sršatec), vydával avantgardné časopisy na ktorých spolupracoval s Bedřichom Václavkom (Pásmo a Fronta).
Jeho tvorbu ovplyvnil Jiří Mahen a pobyt v Španielsku, kde bol v priebehu Španielskej občianskej vojny.
Počas druhej svetovej vojny prispieval do ilegálne vydávaného Rudého práva. Bol členom revolučného výboru spisovateľov.
Po roku 1945 sa stal predsedom syndikátu českých spisovateľov. Pracoval na ministerstve informácií, kde sa zaslúžil o posílenie komunistickej moci a perzekúciu mnohých spisovateľov.
Jeho činnosť po roku 1946 sa dá označiť len ako kolaborácia s komunizmom, po roku 1948 bol veľmi sklamaný novými pomermi.
[úprava] Dielo
Jeho zbierky sú nemelodické, bez ozdôb. Hlavnou témou v nich je sociálna otázka, vedomie ničotnosti človeka a tušenie blízkosti smrti. Jeho chápanie života je dramatické, bojuje o nájdenie zmyslu života a umenia. Pre jeho tvorbu je charakteristická nepravidelnosť verša, nelogizmy, neobvyklé básnicke výrazy, časté používanie archaizmov a zdôrazňovanie smrti. Jeho neskoršie zbierky sú ovplyvnené existencializmom
- Sepie – (1927), poetistická zbierka, ktorá je naplnená melanchóliou, životnou pasivitou a horkosťou.
- Kohout plaší smrt
- Tvář
- Hořec – k vyššie spomínanej charakteristike sa pridáva baroková konštrukcia verša.
- Dělnice – tu spojil spomienku na predčasne mŕtvu matku s typickým osudom robotníčok.
- Staré ženy (1935), opis starých žien – ľútosť nad osudom a starobou, porovnáva ich s ich mladosťou. Kladie veľký dôraz na sociálne cítenie. Celá báseň je zlou obdobou Villonovho Nářku někdejší sličné zbrojmistrové. Toto dielo označil S. K. Neumann v liste B. Václavkovi za malomeštiacky motív a za Halasov „kňouravý pesimismus“, dokonca ho to viedlo k napísaniu polemickej básne Staří dělníci.
- Dokořán – antifašistická zbierka
- Torzo naděje (1938) – pravdepodobne vrchol tvorby, búri sa proti Anglicku a Francúzsku, ktorí podľa neho zavinili Mníchovsku dohodu.
- Básne:
- Praze
- Zpěv úzkosti
- Mobilizace
- Naše paní Božena Němcová (1940) – oslavný cyklus básni k 120. výročiu narodenia B. Němcovej.
- Ladění (1942), básne z rokov 1937–1941
- Já se tam vrátím (1939, vydané 1947) – o kraji Halasovej mladosti (Kunštát).Lyrizovaná próza.
- V řadě (1948)
- Předposlední sbohem
- A co básník (vydáno 1957) – naznačuje sklamanie z vývoja po februári 1948.
Je zaujímavé, že čoskoro po smrti zaútočil na Halasove dielo komunistický kritik Ladislav Štoll, Halasove dielo sa dočkalo rehabilitácie až koncom 60. rokov.
