Filozofia (kant, i.)
Z Wikipédie
Filozofia (kant, i.)
filozofia (Kant, I.) je idea dokonalej múdrosti, ktorá nám ukazuje posledné ciele ľudského rozumu. Podľa školského pojmu, hovorí Kant, patria k filozofii dve veci: dostačujúca zásoba rozumovych poznatkov a ďalej systematická súvislosť týchto poznatkov alebo ich spojenie v idei celku. Pokiaľ však ide o filozofiu podľa všeobecného ľudského pojmu, môžeme ju označiť aj ako vedu o najvyššej maxime nášho rozumu, pokiaľ maximou rozumieme vnútorný princíp voľby medzi rôznymi cieľmi.
Filozofia je súdnym tribunálom, cenzorským úradom, políciou, číže inštanciou ktorej rozhodnutia zakončujú prirodný stav, v ktorom sa jednotlivé záujmy rozumu mohli presadiť iba vojnou, a poskytuje nám pokoj zákonného stavu, kde môžeme riešiť svoje spory iba procesom. Metafyzika ako zavřšenie všetkej kultúry ľudského rozumu skúma totiž prvky a najvyššie maximy rozumu, ktoré musia byť základom možnosti jednoltivých vied a používania všetkých vied.
Kantova koncepcia filozofie ako kritiky, ako súdneho tribunálu rozumu vychádzala z predpokladu, že všetky jednoduché úkony rozumu sa dajú úplne a systematicky umiesť.
Zdroje pôsobnosti filozofie vymedzuje Kant týmito otázkami:
Čo môžem vedieť?
Čo mám robiť?
V čo smiem dúfať?
Čo je človek?
Odpoveď na prvú otázku je predmetom metafyziky (18).
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok