Eduard Künneke

Z Wikipédie

Eduard Künneke, (niekedy písaný aj "Künnecke")(* 27. január 1885 Emmerich (Rheinland, Nemecko) † 27. október 1953 Berlín) bol nemecký operetný skladateľ. Pochádzal z rodiny obchodníka a odmalička sa zaoberal hudbou. Učil sa hre na klavír, počas svojich gymnaziálnych čias hral v školskom orchestri a začal aj komponovať. Po ukončení gymnázia študoval na univerzite v Berlíne hudbu a dejiny literatúry, a súčasne kompozíciu na hudobnej akadémii u Maxa Brucha (ktorý viedol predtým aj Oscara Strausa). Po skončení štúdií nastúpil do hudobnej firmy a viedol aj mužský spevácky zbor v Postupime. V roku 1907 začal pôsobiť v novootvorenom Neues Operettentheater, neskôr v Deutches Theater Maxa Reinharda. Jeho operu Die Marmorfrau prijalo nemecké divadlo v Prahe, ale ostala neuvedená. Väčšie šťastie mal v roku 1909 s operou Robins Ende, ktorú uviedlo dvorné divadlo v Manheime a o štyri roky s operou Coreur As, ktorú uviedli v Drážďanoch. V roku 1914 vstúpil do armády ako plukový kapelník a po dvoch rokoch služby nastúpil ako dirigent vo Friedrich-Wilhelm-Städtisches Theater v Berlíne. V roku 1919 napísal svoju prvú operetu, Das Dorf ohne Glocke, ktorá bola pomerne úspešná aj vďaka dobrému libretu Árpáda Pásztora. Svetový úspech dosiahol o dva roky neskôr operetou Der Vetter aus Dingsda (Bratranec z Batávie). Tento úspech sa mu neskôr podarilo čiastočne zopakovať už len raz, v roku 1932 operetou Glückliche Reise, avšak jej úspech neprekročil hranice nemecky hovoriacich krajín. Künneckeho úspešný štart v podstate stlmil medzi jeho súčasníkmi bežný jav, že začali produkovať veľa diel v čo najkratšom čase. Takéto „rýchlokvasené“ diela na to potom doplatili svojou kvalitou a krátkou životnosťou.