Divišov
Z Wikipédie
Erb | Mapa |
---|---|
Základné údaje | |
Kraj: | Stredočeský |
Okres: | Benešov |
Poloha: | s. š. v. d. |
Nadmorská výška: | m n.m. |
Rozloha: | 30,98 km² |
Počet obyvateľov: | 1428 (2006) |
Hustota obyvateľstva: | 44 obyvateľov/km2 |
Nacionále | |
NUTS 5 (Obec): | CZ0201 529621 |
ISO 3166-2:CZ: | CZ-ST |
PSČ: | 257 26 |
Oficiálne adresy | |
Adresa: | Obecní úřad Divišov Horní nám. 21-22 257 26 Divišov |
Web: | [1] |
E-mail: |
Mestečko Divišov (v latinských textoch Divischovium, v nemeckých Diwischau) sa nachádza medzi mestami Benešov a Vlašim, na 41 km diaľnice Praha-Brno v Posázaví v okrese Benešov. Kataster obce má rozlohu 3098 ha. Obec a jeho okolie tvoria región Divišovsko. Obec Divišov sa skladá z ôsmych miestnych častí - Dalovy, Divišov, Křesice, Lbosín, Měchnov, Radonice, Šternov a Zdebuzeves. V obci bolo registrovaných v roku 2005 celkom 711 domov a 1400 obyvateľov.
Obsah |
[úprava] História Divišova
Divišov bolo poddanské mesto, ktorého založenie spadá do obdobia doby vlády Břetislava I. pred rok. 1130. Zakladateľom obce bol Diviš, člen družiny kniežaťa Břetislava.
Názov obce je v 1. polovici 13. storočia zachytený v podobách Divišov a Divišovice: "1218 ... testis Dyuvis de Dyuviscov ...1219 Diuis de Diuisoviz ..."; potom sa ustálila podoba Divišov. Týmto názvom bolo vyjadrené, že ide o majetok Divišov. Osobné meno Diviš, ktoré je základom názvu mestečka, je českou podobou gréckeho mena Dionýzios, čo znamená „boh vína“, prípadne tiež "božské dieťa"; v češtine je možnosť výkladu tiež ako „divoký“ (asi vplyvom formálnej podoby s prídavným menom divý).
Na mieste dnešnej historickej budovy dekanstva, stávala tvŕdza, okolo ktorej sa začala tvoriť osada. Pred rokom. 1242 založil Zdislav, prvorodený syn Diviša z Divišova, hrad Šternberk (dnešná obec Český Šternberk). Pomenovaný bol po pôvodnom erbe Diviša z Divišova, zlatej osemcípej hviezde na modrom poli. Následne sa teda z Divišovcov stal rod Šternberkov, ktorí vlastnia hrad do dnešných dní. V priebehu roku 1545 bola osada Divišov povýšená na mesto, ktoré získalo privilégiom kráľa Ferdinanda I. na žiadosť Jána Holického zo Šternberku práva trhové (poriadanie sobotných trhov) a hrdelné (trestanie zločincov). Mesto súčasne dostalo znak v podobe zlatej hviezdy, ktorý pripomínal pánov zo Šternberku a mestskú pečať. O pomeroch v Divišove vypovedá aj Smolná kniha z rokov 1617 - 1751, ktorá pretrvala hrozný požiar v roku 1742, kedy takmer celé mesto ľahlo popolom.
[úprava] Kresťanské pamiatky
Divišovský kostol, ktorý bol po prvýkrát v literatúre uvedený v roku 1350, bol pôvodne klasickou gotickou stavbou inšpirovanou vtedajšou španielskou architektúrou. Ako už v Divišove býva zvykom, tak v roku 1742 vyhorel a požiarom boli zničené dokonca aj kostolné zvony. Tri roky po tomto mestskí radní kostol, v ktorom sa nachádza kostolná rodinná hrobka rodu Šternberkov, prestavali v neskoro barokovom štýle a bol uliaty nový zvon, ktorý pomenovali Bartolomej. Vysoká veža vystupujúca ako rivalit zo západného vstupného priečelia bola dokončená až roku 1793.Barokový kostol je jednoloďový s presbytériom ukončeným segmentovo a s pozdĺžnymi prístavkami ( oratórium a zákristia ). Loď má strop s fabiónom, presbytérium sklenuté plackou a v závere lunetami. Vnútorné zariadenie bolo sem dané z iných kostolov, kaplniek a chrámov (napr. z Karlovho chrámu v Prahe rano barokový stĺpový oltár , v nástavku s kópiou Madony Ara coeli z roku 1760, stĺpový pozlátený oltár sv. Kríža z roku 1687 a stĺpový oltár sv. Václava z roku 1661; z kláštorného chrámu sázavského rámový oltár sv. Prokopa s veľkolistým akantom, z doby okolo roku 1700).
Drevená kazateľnica je z roku 1751. Vtedajšie barokové kazateľnice prevzali polygonálnu formu neskoro gotických a renesančných ambón a zachovali tiež tradičné rozdelenie na rečnisko s vchodom zväčša zo strany a na vlastnú striešku, na ktorej vrcholila plastická výzdoba. Rečnisko je architektonicky členené pilastrami a stĺpikmi, ďalej zdobené plastikami a reliéfmi. Na vydutom rečnisku je medzi vojnovými trofejami a rokajovou výzdobou plastický aliančný znak majiteľov českošternberského panstva Františka A. z Roggendorfu a Barbory Márie, rodenej z Götzenu. Barokové sošky nad spovednicou sú z prvej štvrtiny 18. storočia. Na vonkajšej stene zákristie sú zasadené tri hlboko zošlapané figurálne náhrobníky, . Na jednom je postava rytiera so šternberským znakom, na ostatných dvoch ženské postavy so znakom rodu pánov z Říčan. Pochádzajú z konca 16. storočia.
Druhou pamiatkovou budovou je barokové dekanstvo naproti kostola, obytná poschodová budova s manzardovou strechou, stredná časť priečelia má bosované lizény. Celkový vtedajší pohľad na mestečko z vtáčej perspektívy od juhu zachytil v kresbe Antonín F. Zástera v roku 1753.
Teraz je tu pochovaná Eliška, dcéra kráľa Jiřího z Poděbrad, pretože jej matka Kunhuta, prvá manželka Jiřího z Poděbrad bola rodená zo Šternberku. V kostole sa nachádza aj populárna kópia obrazu Panny Márie Divišovskej z rímskeho kostola Ara coeli.
[úprava] Židovské pamiatky
Vedľa kresťanského a prevažujúceho protestanstského ľudu žili do 20. storočia v Divišove aj Židia, ktorí si postavili svoju modlitebňu - synagógu. Prvé zmienky o židoch nájdeme v roku 1685, v 18.storočí tu žilo 10 rodín a najviac v roku 1888 - už celkom 133 osôb. Za prvej republiky počet židov klesol na 20 osôb žijúcich prevažne v dnešnej Šternberskej ulici okolo synagógy vystavané v neskoro klasicistickom štýle s polvalcovou apsidou. Bohoslužby sa konali cca do 30. rokov 20. stor. Interiér osvetľuje menší mosadzný a zaujímavý veľký železný klasicistický luster a rad nástenných svietidiel. Hlavný priestor zaberajú dva rady s 10 lavicami pre 5-6 osôb (celkom 120 mužských sedadiel). Pavidelné ohoslužby sa tu konali až do tridsiatych rokov 20.storočia, pred druhou svetovou vojnou iba počas hlavných sviatkov. V roku 1935 bolo všetko kostolné zariadenie prevezené do Benešova. Po roku 1950 bola budova adaptovaná na kaderníctvo, vonkajší vzhľad bol zachovaný a v dnešnej dobe je kompletne opravená a sídli v ňom múzeum mapujúce život židovského osídlenia v regióne Divišovsko. Pri obnove divišovskej synagógy bol prevedený archeologický a reštaurátorský prieskum, ďalej zistená pôvodná keramická dlažba, v sutiach vovnútri nájdená časť pôvodného železného lustra. Stavba je veľmi dobre zachovaná, asi chýbajú iba Dávidove hviezdy na streche a pôvodný nápis nad vstupom.
Rabíni a správcovia synagógy:
- 1852 - 1860 - Lazar Freund
- 1893 - 1905 - Henrich Schwarzkopf
- 1906 - 1912 - Rudolf Glaser z Ledče
- 1913 - 1917 - Mojžiš Reither
potom nepravidelne zachádzali do obce rabíni:
- Adolf Loewy z Uhlířských Janovic
- Alois Schircus z Uhlířských Janovic a
- Rudolf Blán
Starostovia židovskej náboženskej obce:
Svojich mŕtvych pochovávali na židovskom cintoríne za mestom od roku 1776. Dnes je možné tento cintorín s barokovými a klasicistickými náhrobkami nájsť pri dialničnom zjazde Šternov. Druhá svetová vojna znamenala koniec židovského obyvateľstva v Divišove.
[úprava] Obchod a priemysel
Na konci 19.storočia tu vznikla továreň na výrobu a spracovanie sametu, ktorej plyše a samety boli na svetovej výstave vo Francúzsku na prelome storočia vysoko ocenené. Tri roky po II. svetovej vojne založil Jaroslav Simandl továreň na pretekárske motocykle značky Jawa (pôvodne ESO). V roku 1995 začala ďalšia etapa výstavby rodinných domov na východnom okraji obce v lokalite Vrcha (Vrchy). V roku 2004 došlo k plynofikácii a ku stavbe kanalizácie v celej obci.
[úprava] Externé odkazy
Mestá a obce okresu Benešov | ||
---|---|---|
Benešov | Bernartice | Bílkovice | Blažejovice | Borovnice | Bukovany | Bystřice | Ctiboř | Čakov | Čechtice | Čerčany | Červený Újezd | Český Šternberk | Čtyřkoly | Děkanovice | Divišov | Dolní Kralovice | Drahňovice | Dunice | Heřmaničky | Hradiště | Hulice | Hvězdonice | Chářovice | Chleby | Chlístov | Chlum | Chmelná | Chocerady | Choratice | Chotýšany | Chrášťany | Jankov | Javorník | Ješetice | Kamberk | Keblov | Kladruby | Kondrac | Kozmice | Krhanice | Krňany | Křečovice | Křivsoudov | Kuňovice | Lešany | Libež | Litichovice | Loket | Louňovice pod Blaníkem | Lštění | Maršovice | Mezno | Miličín | Miřetice | Mnichovice | Mrač | Načeradec | Nemíž | Nespeky | Netvořice | Neustupov | Neveklov | Olbramovice | Ostrov | Ostředek | Pavlovice | Petroupim | Popovice | Poříčí nad Sázavou | Postupice | Pravonín | Přestavlky u Čerčan | Psáře | Pyšely | Rabyně | Radošovice | Rataje | Ratměřice | Řimovice | Sázava | Sedlec-Prčice | Slověnice | Smilkov | Snět | Soběhrdy | Soutice | Stranný | Strojetice | Struhařov | Střezimíř | Studený | Šetějovice | Tehov | Teplýšovice | Tichonice | Tisem | Tomice | Trhový Štěpánov | Třebešice | Týnec nad Sázavou | Václavice | Veliš | Vlašim | Vodslivy | Vojkov | Votice | Vracovice | Vranov | Vrchotovy Janovice | Všechlapy | Vysoký újezd | Xaverov | Zdislavice | Zvěstov | |