Dúbravka (Bratislava)
Z Wikipédie
| Erb | Mapa |
|---|---|
 |
 |
| Základné údaje | |
| Kraj: | Bratislavský kraj |
| Okres: | Bratislava IV |
| Región: | Bratislava a okolie |
| Poloha: | s. š. v. d. |
| Nadmorská výška: | m n.m. |
| Rozloha: | 8,6 km² |
| Počet obyvateľov: | 35 000 (31.12.2004) |
| Hustota obyvateľstva: | obyvateľ(ov)/km2 |
| Prvá písomná zmienka: | 1576 |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 522406 |
| EČV: | BA |
| PSČ: | |
| Telefónna predvoľba: | 02 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | Žatevná 2, 841 02 Bratislava |
| Web: | www.dubravka.sk |
| E-mail: | mu@dubravka.sk |
| Telefón: | 02/6428 24 28 |
| Fax: | 02/6436 91 00 |
| Politika | |
| Starosta: | Ján Sandtner |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Dúbravka (po nemecky Kaltenbrunn, po maďarsky Hidegkút) je mestská časť Bratislavy ležiaca na východnom úpätí Devínskej Kobyly. Názov dostala podľa obce, ktorá je dnes len jej malou časťou. Rozloha je 8,6 km². Počet obyvateľov sa pohybuje okolo 40 000.
Obsah |
[úprava] Rodáci
[úprava] Dejiny
Pôvodná obec existovala už v 14. storočí a patrila hradu Devín. Prvý písomný doklad, ktorý je spojený s jej kolonizáciou Chorvátmi, je z roku 1576. Staršia generácia si zachovala dialekt dodnes.
V roku 1683 počas obliehania Viedne Turkami, ďalej počas napoleonských vojen a za prusko-rakúskej vojny roku 1866 bola zakaždým vyplienená a vypálená. Spôsob života a kultúra ľudu obce, aj keď v pomeštenej forme, nesie stopy spôsobu života a kultúry bratislavského Záhoria. Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom, vinohradníctvom. Prebytky predávali na trhoch v Bratislave a vo Viedni. V záhradách a na viniciach sa pestovali čierne, tzv. dúbravské čerešne, vyhľadávané na zaváranie.
V 19. storočí začalo obyvateľstvo pracovať aj v meste a na železniciach. Roku 1886 sa v jej chotári skončila prusko-rakúska vojna, pri ktorej obec vyhorela. Prvý požiarny zbor založili v roku 1889, prvé ochotnícke divadlo hrali v roku 1905. V medzivojnovom období tu pôsobilo viacero hospodárskych a kultúrnych spolkov. Roku 1926 zaviedli elektrické osvetlenie, roku 1936 vodovod a roku 1938 postavili kultúrny dom.
Obec pripojili k mestu Bratislava roku 1946. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia v súvislosti s výstavbou bratislavských sídlisk Podvornice, Záluhy a Dúbravka, bol pre obec vydaný stavebný zákaz, čo malo za následok zachovanie časti staršej zástavby. V osemdesiatych rokoch 20. storočia obec a časť lesného aj záhradného chotára vyhlásili za rekreačnú oblasť mesta, čím sa nadviazalo na snahy z roku 1911, kedy sa tu postavili prvé chaty. Týmto opatrením sa časť starej obce zachovala.
[úprava] Meno
Pôvod mena Dúbravka je založený na povestiach. Jedna hovorí, že meno dostala podľa veľkých dubových lesov, ktoré tu kedysi boli. Iná hovorí o tom, že chorvátska princezná Dúbravka, ktorá utekala pred Turkami, tu bola zajatá. Tretia je o tom, že drevorubači, ktorí rúbali v lese drevo, mali so sebou psov. Tí sa po lese naháňali. Jeden z nich sa schoval do bútľavého stromu a odtiaľ štekal. Drevorubači si medzi sebou hovorili, že Dub hafká. Z toho vznikol názov Dúbravka. Tieto povesti sa rozprávajú z pokolenia na pokolenie. V starých listinách je táto obec zapísaná ako Dúbrawa založená roku 1574.
[úprava] Samospráva
Do roku 2006 bol starostom Dúbravky Ing. Peter Polák. Momentálne túto funkciu plní Ján Sandtner, zvolený v posledných (2006) komunálnych voľbách.
[úprava] Architektúra
V dúbravke prevahuje panelová výstavba zo šesťdesiatych rokov, ale zachovaná zostala aj časť pôvodnej dediny - Starej Dúbravky.
[úprava] Pamiatky
- Horánska studňa
Na mieste detského ihriska pod Kostolom sv. Kozmu a Damiána sa nachádza dnes uzavretá pôvodná Horánska studňa, ktorá je aj v erbe. V studni bolo aj v časoch sucha vždy dostatok vody. Prebytočná voda vytekala do rybníka, v ktorom sa cez leto kúpali deti. Z rybníka voda odtekala do potoka. Z Horánskej studne voda pritekala vodovodným potrubím do dúbravskej školy a do niektorých domov Dúbravčanov.
- Kostol sv. Kozmu a Damiána
Keď sa osada rozrástla, povolilo devínske panstvo postaviť v roku 1723 kostol na základoch staršej stavby. Pomenovali ho podľa sv. Kozmu a Damiána. Podľa historicky nepotvrdenej legendy boli Kozma a Damián lekármi - dvojičkami a svoje povolanie vykonávali bezplatne. Sú patrónmi lekárov. Sviatok majú 26. septembra a na ich počesť bývajú v tomto období v Dúbravke hody. Bočný oltár pochádza z Donnerovej dielne.
- Kaplnka Panny Márie
- Villa rustica
národná kultúrna pamiatka, zvyšky rímskej provinčnej architektúry, ktorá je zapísaná aj na zozname UNESCO
- Kamenný kríž
Bol postaveny na počesť prvého farára v Dúbravke.
- Červený kríž
Stojí na ulici Pri kríži, pri základnej škole. Kríž bol postavený ako poďakovanie za to, že na tomto suchom mieste sa objavila spodná voda a zem vydala dobrú úrodu. Blízko neho sa nachádzali veľké pestované vinohrady a čerešňové sady.
- Pamätník padlým v Prvej svetovej vojne
- Pomník padlým v prusko-rakúskej vojne (1867)
- Socha sv. Floriána
- Socha sv. Vendelína
Stojí blízko Základnej školy Dolinského. Nie je známe kedy bola odhalená, ale obnovená bola roku 1928 "ctiteľmi sv. Vendelína" a roku 1993 bola reštaurovaná.
[úprava] Nové stavby
V roku 2003 bol dostavany nový kostol - Kostol Ducha svätého. Po rekonštrukcii starého súboru obchodov vznikol Obchodný dom Saratov, v ktorom je viac ako 30 prevádzok. Okrem iného aj potraviny Billa, predajňa elektrospotrebičov, drogéria, módne butiky, papiernictvo, kvetinárstvo, kaviareň a stánok s domácou a zahraničnou tlačou. Najnovšie pribudli v Dúbravke predajne Lidl (november 2005) a Billa blízko Domu kultúry.
[úprava] Zábava
Dúbravka vzhľadom na svoj počet obyvateľov neposkytuje príliš rozsiahlu infraštruktúru prevádzok poskytujúcich zábavu a uvoľnenie.
U Karola je pravdepodobne jednou z najnavštevovanejších prevádzok v Dúbravke. V kubicky ladenej budove obchodného centra Saratov poskytuje už niekoľko rokov country zábavu a všetko s ňou spojené - country hudba, prostredie, kvalitné pivo, kofolu ale tiež jedlá, ako napr. kravské ribsy.
Centrom kultúrneho diania je od roku 1986 Dom kultúry Dúbravka, v ktorom možno možno navštíviť kino alebo aj divadlo.
[úprava] Šport
Na športové činnosti sú v Dúbravke k dispozícii Štadión FK Dúbravka v Starej Dúbravke. Na Harmincovej ulici sa nachádza Zimný štadión, v ktorom má svoje sídlo dúbravský hokejový klub HOBA Bratislava.
Pre deti a ich rodičov poskytuje možnosť športu, ako i zábavy a oddychu park na Pekníkovej ulici, s názvom "Pekníčka".
[úprava] Doprava
Dejiny bratislavskej mestskej hromadnej dopravy sa začali v auguste 1895, ale prvý autobus do Dúbravky začal premávať až 27. júla 1952. V decembri 1979 odštartovali práce na predĺžení trate z Karlovej Vsi do Dúbravky. Druhá časť koľajového predĺženia po dnešnú konečnú bola dokončená v máji 1986.
[úprava] Média
Dúbravská samospráva vydáva od roku 1992 Dúbravské noviny, ktoré vychádzajú v náklade 16 tisíc výtlačkov a sú distribuované do každej domácnosti v Dúbravke. Od roku 1999 pôsobí v Dúbravke Dúbravská televízia, ktorá prináša aktuálne informácie o dianí v mestskej časti.
[úprava] Externé odkazy
[úprava] Literatúra
- Kronika Dúbravky, Občianské združenie Dúbravská studňa, 2006 - ISBN 80-969546-0-1
| Mestské časti v okrese Bratislava IV (6) | 31.12.2003 |
|
Devín | Devínska Nová Ves | Dúbravka | Karlova Ves | Lamač | Záhorská Bystrica |
|
| Mestské časti Bratislavy (17) |
|---|
  Staré Mesto - I | Podunajské Biskupice - II | Ružinov - II | Vrakuňa - II | Nové Mesto - III | Rača - III | Vajnory - III | Devín - IV | Devínska Nová Ves - IV | Dúbravka - IV | Karlova Ves - IV | Lamač - IV | Záhorská Bystrica - IV | Čunovo - V | Jarovce - V | Petržalka - V | Rusovce - V |
