Božena Slančíková-Timrava
Z Wikipédie
| Božena Slančíková-Timrava | |
|---|---|
| slovenská spisovateľka a dramatička | |
| Narodenie | 2. október 1867 Polichno, Slovensko |
| Úmrtie | 27. november 1951 Lučenec, Slovensko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Božena Slančíková-Timrava (vl. menom Božena Slančíková, pseudonymy Timrava, Teta z Polichnaa i.) (* 2. október 1867, Polichno - † 27. november 1951, Lučenec) bola slovenská prozaička a dramatička.
[úprava] Životopis
Narodila sa v rodine evanjelického farára Pavla Slančíka, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej. Mala desať súrodencov (jej brat Bohuslav, evanjelický farár, bol jej dvojčaťom), z ktorých 6 sa dožilo dospelého veku, a viacerí z nich boli neskôr literárne činní. Vzdelanie získala najprv v rodisku, potom ju učil otec, v Banskej Bystrici ukončila 4. triedu meštianskej školy. Nevydala sa, vďaka čomu mala celý život existenčné problémy, no neustále sa snažila oslobodiť od rodiny, no jej pokusy nájsť si prácu neboli veľmi úspešné. Chvíľu bola spoločníčkou vdovy v Dolnom Kubíne, neskôr sa stala v Martine opatrovateľkou zbierok Slovenského národného múzea, no vydržala tam tiež len krátko. V roku 1909 sa presťahovala do Ábelovej k bratovi na faru. Pokúsila sa ešte stať poštárkou, no nevyšlo jej to rovnako ako snaha E. Maróthy-Šoltésovej uviesť ju ako profesionálnu spisovateľku. Napokon sa stala opatrovateľkou v materskej škole, až sa v roku 1945 odsťahovala k príbuzným do Lučenca.
[úprava] Tvorba
Hoci žila v ústraní od centier spoločenského a kultúrneho diania, jej literárne a kultúrne obzory rozširovala ako rodina, tak aj stretnutia s K. Banšelom, národovkyňou E. Goldpergerovou a O. Petianovou (matkou Štefana Krčméryho). Začínala vydávaním rukopisného časopisu Radosť, ktorý vydávala so sestrou Irenou. Medzi jej prvé diela patria satirické verše, no neskôr sa venovala najmä románom a poviedkam, sporadicky i divadelným hrám. Vo svojich dielach podávala dokonalý popis ľudí a ich mentality, vlastností i zmýšľania, kritizovala súdobé politické a národnostné problémy a nijako sa nerozpakovala kritizovať i v tej dobe hlavné myšlienkové prúdy či praktiky bežného dedinského života. Príbehy zasadzovala zväčša do dedinského alebo malomestského prostredia svojho rodného kraja a mnohé z nich sú založené na jej vlastných skúsenostiach a príbehoch z jej života. Do roku 1896 uverejňovala svoje diela len v periodikách, neskôr vydávala samostatné knižné diela. Hoci sa v jej dielach často vyskytoval ako hlavný motív láska, nikdy sa k nej nestavala sentimentálne, ale skôr poukazovala na vypočítavosť, čím sa odlišovala od predošlej slovenskej prózy.
[úprava] Dielo
- 1886 / 1897 - Pesničky, satirické verše s naznačeným nápevom (len rukopis)
- 1893 - Za koho ísť?, poviedka, prozaický debut
- 1896 - Ondro Karman, poviedka
- 1897 - Sluhove trpkosti, poviedka
- 1896 - Pomocník, poviedka
- 1896 - Ťažké položenie, novela
- 1897 - Tak je darmo, novela
- 1898 - Pozde, novela
- 1899 - Bál, novela
- 1899 - Nemilí, novela
- 1900 - Boj, novela
- 1902 - Skúsenosť, novela vychádzajúca z jej vlastnej skúsenosti v období, keď robila spoločníčku (dielo vyšlo „recenzované“, nakoľko boli osoby v jej novele ľahko spoznateľné)
- 1904 - Na jednom dvore, novela
- 1904 - Veľký majster, novela
- 1904 - Pódi sa žení, poviedka
- 1905 - Bez hrdosti, novela
- 1906 - Šťastie, novela
- 1907 - Tá zem vábna…, novela
- 1908 - Márnosť všetko, novela
- 1909 - Ondro Hľonzo
- 1910 - V predvečer
- 1911 - Žiadna radosť
- 1912 - Strašný koniec, poviedka
- 1913 - Príde čas
- 1914 - Ťapákovci, novela
- 1917 - V čase vojny, poviedka o 1. svetovej vojne
- 1918 - Hrdinovia, novela
- 1921 - Chudobná rodina, divadelná hra
- 1921 - Skon Paľa Ročku, novela
- 1923 - Páva, divadelná hra
- 1926 - Všetko za národ
- 1934 - Odpoveď, divadelná hra (uverejnené len druhé dejstvo)
- 1936 - Dve doby, novela
- 1938 - Záplava, posledná novela
- Prekážky, divadelná hra
