Barcelona
Z Wikipédie
-
- Článok o rovnomennej provincii pozri pod Barcelona (provincia).
Barcelona je hlavné mesto Katalánska a provincie Barcelona. Má 1,6 milióna obyvateľov (v aglomerácii však vyše 3 milióny). Leží na pobreží Stredozemného mora na severovýchode Španielska. Po Madride je druhým najväčším španielskym mestom.
Barcelona patrí medzi najvýznamnejšie španielske mestá; svojou polohou a relatívnou blízkosťou pri francúzskych hraniciach je pre veľa Európanov ľahšie dostupná ako Madrid.
Mesto je sídlom arcibiskupa, má niekoľko univerzít a vysokých technických a obchodných škôl a rad významných knižníc. Zároveň je dôležitým priemyselným centrom severovýchodného Španielska a vôbec najväčším obchodným a priemyselným centrom celého Španielska. Okolitý kraj je bohatý na suroviny.
V meste je niekoľko liniek metra, veľké medzinárodné letisko El Prat.
Podnebie je stredomorské prímorské.
[úprava] Dejiny
Bola založená asi Feničanmi alebo Kartágincami. Potom to bola rímska kolónia. Od 3. storočia po Kr. sídlo „Barcinona“. V 4. storočí tu bolo založené biskupstvo. Roku 415 dobytá Vizigótmi, okolo roku 717 Arabmi, roku 801 Franskou ríšou. V 10. a 11. storočí centrum Katalánska (barcelonské grófstvo). V 12. storočí, po roku 1137 (zjednotenie Katalánska a Aragónska), to bolo centrum zjednoteného Aragónskeho štátu a centrum stredomorského obchodu. V 13. storočí dostala Barcelona mestské privilégiá. Po roku 1442 (únia Aragónska s Neapolskom) došlo k úpadku mesta.
V rokoch 1803-1813 ju okupoval Napoleon. Od konca 19. storočia je mesto najdôležitejším priemyselným centrom Španielska a centrom katalánskeho separatizmu/národného hnutia. V roku 1909 tu vypuklo anarchistické povstanie a v rokoch 1937-1939 bola Barcelona hlavným mestom Katalánskej republiky.
V roku 1992 sa tu konali letné Olympijské hry. Pri tejto príležitosti v meste vzniklo viacero významných stavieb.
[úprava] Architektúra
Nad vlastným mestom sa vypína vrch Tibidabo (532 m), na ktorý vedie lanovka.
Srdcom Barcelony je bulvár Ramblas (Las Ramblas). Je nepochybne najživším miestom mesta. Táto pestrá a živá ulica sa tiahne od Plaza Catalunya (námestie s fontánami) až k prístavu (nabrežie s mólom, dominantnou vysokou sochou Krištofa Kolumba a s Morským akváriom), bola pôvodne korytom potoka.
Barcelona je známa plejádou originálnych architektonických stavieb A. Gaudího a jeho súčasníkov. K najznámejším patrí Gaudího chrám Sagrada Familia, symbol mesta. Z jeho veží je nádherný výhľad na celé mesto a jeho okolí. V centre mesta je ďalšia Gaudího známa stavba, dom Milla. V parku Guell, odkiaľ je takisto pekný výhľad, sa nachádza múzeum Gaudího a veľa architektonických zaujímavostí.
Z čias jej najväčšieho rozkvetu sa v meste zachovali početné gotické pamiatky. K slávnym objektom patrí aj „Gotická štvrť“ (Barrio Gótico), ktorú tvorí súbor stavieb ohraničený rímskymi hradbami s dominujúcou gotickou katedrálou svätej Euálie. Medzi najdôležitejšie určite patrí budova radnice Casa de la Ciutat na námestí Plaza Sant Jaume. El Pi je jeden z najstarších kostolov v meste (14. stor.) a jeho veža tvorí jeden z najcharakteristickejších rysov Gotickej štvrte. Na fasáde nás zaujme aj rozmerná rozeta. Za najlepší výtvor katalánskej gotiky sa pokladá chrám Santa María del Mar. Staval sa v 14. storočí.
Na námestí Plaza del Rei stojí múzeum dejín mesta, v kotrého podzemí sú vykopávky z rímskeho obdobia. Kedysi tu boli kúpele s bazénom, našli sa tu aj vodné kanály a amfory. Na tomto námestí stojí aj Palau del Lloctinec, palác vicekráľa zo 16. storočia. Dnes je v ňom umiestnený archív aragónskej koruny.
Kostol Santa Ana stojí dodnes akoby v ústraní, hoci neďaleko Plaza de Catalunya (námestie s fontánami) kypí veľkomestský život. Jeho stavba trvala dve storočia a je charakteristická tým, že zachytáva prechod od románského štýlu ku gotickej architektúre.
Stredoveké lodenice Les Drassanes ležia neďaleko prístavu a sú najväčšie a nejzachovanejšie zariadenie tohoto druhu. Boli vybudované v 14. storočí a dnes je v nich múzeum námornej plavby.
Mestskou štvrťou Ribera, ktorej ulice sa križujú v pravých uhloch, vedie ulica Montcada. Existovala už v 12. storočí a bývali v nej najmocnejšie šľachtické rodiny mesta. V palácoch Palau Aguilar a Palau del Baró de Castellet (15. storočie) je dnes Picassovo múzeum. V barokovom paláci Dalmases (17. století) sa dochovala gotická kaplnka.
V barokovom kostole La Mercé, ktorý pôvodne patril ku konventu milosrdných bratov, sa uctieva gotická socha ochrankyne a patrónky Barcelony, Božej matky milosrdnej.
V krypte svätej Eulálie pod hlavním oltárom sa nachádza jemne opracovaný alabastrový sarkofág. Oltárne obrazy, ktoré predstavujú svätého Gabriela, svätého Ambrózia, svätého Martina a premenu Krista jsou najcennejšími umeleckými pokladmi katedrály.
Kláštor Pedralbes založila roku 1326 kráľovná Elisenda de Montcada. Rýchly postup stavebných prác spôsobil, že kostol, krížová chodba s tremi galériami a kláštorné budovy tvoria vzácnu harmonickú jednotu. V presbytériu vedľe oltára je náhrobok zakladateľky.
Morské akvárium v prístave je prvotriedne akvárium so skleneným tunelom pod morskou hladinou.
