Békeš (uhorská župa)
Z Wikipédie
| Békešská župa | |
| Erb | Mapa |
|---|---|
 |
[[Obrázok:|150px]] |
| Poloha župy v Uhorsku | |
 |
|
| Základné údaje (Stav v roku 1910) |
|
| Rozloha: | 3671 km² |
| Počet obyvateľov: | 298710 obyvateľov |
| Hustota obyvateľstva: | 81,4 obyvateľ(ov)/km2 |
| Centrum: | Gyula |
| Súčasné krajiny: | Maďarsko |
| Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910) |
|
| Národnostné zloženie: | Slováci 22,3% Maďari 73,4% Rumuni 2,1% Nemci 2,0% |
| Náboženské zloženie: | Reformovaná k.c. 35,4% Evanjelické a.v. 33,0% Rímskokatolícke 25,4% Gréckokatolícke 11,4% Pravoslávni 2,8% Židovské 2,5% |
Békešská župa (po maďarsky: Békés vármegye) bola jednou zo 64 uhorských žúp (bez Chorvátska-Slavónska). Územie Békešskej župy bolo menšie, ako súčasná rozloha župy. V súčasnosti sa toto územie nachádza v juhovýchodnom Maďarsku.
Obsah |
[úprava] Charakteristika
Békešská župa susedila s týmito župami: Čongrádskou, Jasovsko-veľkokumánsko-solnockou, Hajduckou, Bihárskou, Aradskou a Čanadskou župou. Rieka Körös pretínla župu z východu na západ.
[úprava] Centrum
Od začiatku 13. storočia bolo centrom Békešskej župy mesto Békeš, na začiatku 15. storočia, kedy sa mesto Békeš dostalo do vlastníctva rodiny Maróthi (1403) a pomaly začalo upadať, to bolo mesto Gyula.
[úprava] História
Békešský komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku v 11. storočí. Na prelome 13. a 14. storočia sa tento komitát, podobne ako ostatné v Uhorsku, zmenil na šľachtickú stolicu. V roku 1566 obsadili mesto Gyula Turci. Pod ich nadvládou sa Békešská župa pomaly vyludnila a upadla. Po vyhnaní Turkov na začiatku 18. storočia sa župa opäť zaludniola a to nie len Maďarmi, ale aj Nemcami, Rumunmi a najmä Slovákmi (mestá: Békéscsaba/Békešská Čaba, Endrőd, Szarvas/Sarvaš, Tótkomlós/Slovenský Komlóš). Slováci ešte aj po silnej maďarizácii v rokoch 1868-1918 tvorili podľa sčítania obyvateľstva v roku 1910 väčšinu v Békešskočabianskom okrese (62%), a silné zastúpenie mali aj v okresoch Sarvaš (43%) a Orosháza (18%). Po prvej svetovej vojne sa územie stalo súčastou Maďarska a asimilácia Slovákov pokračovala. Po druhej svetovej vojne sa tisíce z nich presťahovali na Slovensko a v súčasnosti žije na územi Békešskej župy približne 7000 Slovákov. Územie súčasnej Békešskej župy sa však po rozpade Uhorska a tiež po druhej svetovej vojne zväčšilo o časti územia Aradskej župy, Čanadskej župy a Jasovsko-veľkokumánsko-solnockej župy.
[úprava] Slúžnovské okresy
V roku 1910 sa župa delila na tieto slúžnovské okresy:
- Békéscsaba/Békešská Čaba
- Gyoma
- Gyula
- Orosháza
- Szarvas/Sarvaš
- Szeghalom
- Mesto so zriadeným magistrátom
- Gyula
Abovsko-Turnianska | Aradská župa | Báčsko-bodrocká župa | Baraňská župa | Békešská župa | Berežská župa | Bihárska župa | Boršodská župa | Brašovská župa | Bratislavská | Bystricko-nasodská župa | Čanadská župa | Čická župa | Čongrádska župa | Dolnobelehradská župa | Fogarašská župa | Gemersko-Malohontská | Hajducká župa | Háromsecká župa | Hevešská župa | Hontianska | Huňadská župa | Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa | Klužská župa | Komárňanská | Krašovsko-Severinská župa | Liptovská | Malokykulská župa | Marmarošská župa | Marušsko-turdská župa | Mošonská | Nitrianska | Novohradská | Oravská | Ostrihomská | Pešťsko-pilišsko-šoltsko-malokumánska župa | Rábska | Sabolčská župa | Satumarská župa | Sibiňská župa | Solnocko-dobocká župa | Spišská | Stoličnobelehradská župa | Šalajská župa | Šarišská | Šomodská župa | Šopronská župa | Temešvárska župa | Tekovská | Tolnianska župa | Torontálska župa | Trenčianska | Turdsko-araňošská župa | Turčianska | Udvarheľská župa | Ugočská župa | Užská | Veľkokykulská župa | Vesprémska župa | Zalianska župa | Zemplínska | Zvolenská | Železná župa/Vášska župa
Chorvátsko-Slavónsko:
Bjelovarsko-križevatská župa | Licko-krbavská župa | Modrušsko-skorjecká župa | Požecká župa | Sriemska župa | Varaždínska župa | Virovitická župa | Záhrebská župa | Mesto Rijeka (Fiume)
