Alžbeta Bátoriová
Z Wikipédie
Alžbeta Bátoriová (-Nádašdy) (v maďarčine Báthory Erzsébet) (* asi 7. august 1560, Nyirbátor – † 21. august 1614, Čachtice), prezývaná Čachtická pani, bola uhorská grófka. Je pokladaná za najznámejšiu masovú vrahyňu v slovenských a maďarských dejinách.
Jej rodičia boli Juraj Bátori z ečedskej línie rodu Bátori (Báthory) a Anna Bátoriová zo somlyóovskej línie (manželstvo s Jurajom Bátorim bolo jej tretie). Väčšinu Bátoriovcov z oboch vetiev charakterizovali výstredné povahové vlastnosti. Viacerí z nich mali sklony k samoľúbosti, pýche, tyranstvu, zmyselnosti a aj k sexuálnej zvrátenosti. Sprievodným príznakom degenerácie rodu boli práve spomínané povahové vlastnosti, rod aj onedlho vymrel. Somlyóovská línia vymrela roku 1635 a ečedská po meči v roku 1605, kedy zomrel Štefan Bátori, Alžbetin brat.
Manžel František Nádašdy (* 6. október 1555, Šárvár – † 4. január 1604 tamtiež) bol tak ako Alžbeta, tiež z magnátskeho rodu. Bol hlavným županom v stoliciach Vaš, Fogaraš a Šopron, bol magistrom kráľovských koniarní, panovníkovým radcom a od roku 1578 hlavným kapitánom uhorských vojsk. Vynikal veľkou telesnou silou a mal prudkú povahu. Počínal si odvážne v niekoľkých bitkách proti Turkom, medzi nimi bol známy ako „čierny beg“. 3. januára, deň pred smrťou napísal priateľovi Jurajovi Turzovi list, v ktorom mu zveril do ochrany a priazne svoju rodinu.
Nádašdy a Bátoriová uzavreli manželstvo vo Vranove 8. mája 1575. Narodilo sa im päť detí: Anna, Katarína, Uršuľa, Andrej a Pavol. Uršuľa a Andrej zomreli ako deti. V roku 1604 sa Anna vydala za Mikuláša (VI.) Zrínskeho. 13. júna 1604 boli zasnúbení v Kerestúre, na hostine bol prítomný aj palatín Juraj Turzo, ktorý bol s Mikulášom (VI.) Zrínskym v rodinnom pomere, keďže Turzova matka Katarína Zrínska bola sestrou Juraja (VI.) Zrínskeho, ktorý bol Mikulášovým otcom.
Bátoriová a jej štyria pomocníci boli obvinení z mučenia a zabitia veľkého množstva mladých žien (20 až 2000 obetí, zdroje sa rozchádzajú). V roku 1610 bola daná do samoväzby, kde ostala až do svojej smrti o štyri roky neskôr. Pochádzala z jedného z najvplyvnejších a najbohatších šľachtických rodov tej doby.
Strýko Alžbety Bátoriovej Štefan Bátori (pochádzal zo somlyóovskej línie, bol bratom jej matky) bol poľským kráľom. Jej pôvod zabránil jej poprave, tej však neunikli jej (údajní) pomocníci.
K jej životu sa viažu rôzne legendy vrátane jej údajných kúpeľov (či pitia) krvi slúžok, ktoré pomohli vzniknúť početným upírskym mýtom (či konkrétnejšie sexuálne-sadisticko-upírskym).
[úprava] Súd
Prvé informatívne vyšetrovanie začalo v marci 1610. Zanedlho potom, ako ju palatín Juraj Turzo 29. decembra 1610 prichytil pri čine v Čachticiach, sa začal 2. januára 1611 súd v bytčianskom kaštieli nad pomocníkmi Alžbety Bátoriovej. Vďaka palatínovi Jurajovi Turzovi pred súdom chýbal hlavný vinník : Alžbeta Bátoriová. Sudcovský zbor tohto zaujímavého trestného prípadu odsúdil pomocníkov na trest smrti. V rozsudku sa o Alžbete Bátoriovej spomína len toľko, že ju nechali vo väznici na Čachtickom hrade, kde zostala až do svojej smrti 1614. Pochovaná je v Čachticiach [1] a nikdy sa pred súd nedostala.
Jej pomocníkmi boli Dorota Sentéšová, Ján Ujvári (Fickó), Helena Jóová a Katarína Benická. 7. januára 1611 v Bytči bol vynesený rozsudok. V ten istý deň boli Dorota Sentéšová a Helena Jóová zaživa upálené, Ján Ujvári bol pre mladý vek sťatý a telo bolo spálené. Katarína Benická nebola odsúdená ale bola uväznená, kým sa prípad nedošetrí (bola obvinená z čarodejníctva a zaživa upálená 24. januára 1611). Dôkazy a priznania boli získané s použitím mučenia.
[úprava] Filmy o Alžbete Bátoriovej
Príbeh Alžbety Bátoriovej sa pokúšalo sfilmovať niekoľko významných československých režisérov. V 70. rokoch minulého storočia vzniklo hneď niekoľko filmov. S výnimkou erotického poviedkového filmu Contes Immoraux, animovanej Krvavej pani a komédie Radošinského naivného divadla išlo vždy o horory o upíroch a vlkolakoch.
K téme sa filmári znova vrátili v posledných rokoch, keď sa o sfilmovanie pokúšajú nezávisle na sebe hneď štyria producenti. Francúzka Julie Delpy s vlastným scenárom k historickému filmu, hollywoodsky tvorcovia Greg Mellot a Gray Frederickson so scenárom nazvaným Iron Maiden, český režisér Zdeněk Troška, ktorý vlastní práva na Nižnánskeho román Čachtická pani, ako aj Juraj Jakubisko, ktorý začal točiť historickú drámu podľa vlastného scenára koncom roka 2006.
- 1970 - Necropolis (Franco Brocani) - horor
- 1970 - Countess Dracula (Grófka Dracula) (Peter Sasdy) (s Ingrid Pittovou) - horor
- 1971 - Les levres rouges (Červené pery) (Harry Kummel) - horor
- 1973 - Ceremonia sangrienta (Krvavá ceremónia) (Jorge Grau) - horor
- 1974 - Contes immoraux (Nemorálne príbehy) (Walerian Borowczyk) (s Palomou Picasso) - erotický
- 1975 - Alžbeta Hrozná alebo Krw story (Stanislav Štepka) - TV - divadelná hra
- 1980 - Krvavá pani (Viktor Kubal) - animovaný film (IMDB)
- 1980 - El retorno del hombre-lobo (Návrat vlkodlaka) (Jacinto Molina) - horor
- 2000 - Bathory (Brian Topping)
- 2004 - Tomb of the Werewolf (Hrob vlkodlaka) (Fred Olen Ray) - horor
- 2007 - Bathory (Juraj Jakubisko) - historická dráma (IMDB)
