Aktinoid
Z Wikipédie
Aktinoidy sú skupina chemických prvkov s protónovým číslom od 89 po 103.
Do roku 1940 boli známe len tri aktinoidy, tórium, protaktínium a urán, lebo boli dostupné z prírodných zdrojov. Ostatné aktinoidy nasledujúce za uránom (transurány) boli pripravené umelo, jadrovou syntézou.
[úprava] Prvky
- Aktínium (89) - lat. Actinium - Ac
- Tórium (90) - lat. Thorium - Th
- Protaktínium (91) - lat. Protactinium - Pa
- Urán (92) - lat. Uranium - U
- Neptúnium (93) - lat. Neptunium - Np
- Plutónium (94) - lat. Plutonium - Pu
- Amerícium (95) - lat. Americium - Am
- Curium (96) - lat. Curium - Cm
- Berkélium (97) - lat. Berkelium - Bk
- Kalifornium (98) - lat. Californium - Cf
- Einsteinium (99) - lat. Einsteinium - Es
- Fermium (100) - lat. Fermium - Fm
- Mendelevium (101) - lat. Mendelevium - Md
- Nobelium (102) - lat. Nobelium - No
- Lawrencium (103) - lat. Lawrencium - Lr
[úprava] Vlastnosti
Aktinoidy sú striebrolesklé kovy, ktoré sa vyznačujú veľkou jadrovou nestálosťou. Okrem kalifornia sa vyskytujú vo viacerých kryštalických formách, ktoré sú väčšinou založené na štruktúre najtesnejšieho usporiadania atómov v kovoch. Reagujú s vodou pričom sa na povrchu kovov tvoria oxidy a uvoľňuje sa vodík.
[úprava] Výskyt v prírode a použitie
Izotopy aktinoidov 232Th, 235U, 238U a asi aj 244Pu sa mohli zachovať od vzniku slnečnej sústavy, lebo majú veľký polčas rozpadu. Tieto izotopy a stopy produktov ich rádioaktívneho rozpadu 231Pa, 237Np a 239Pu sa nachádzajú v prírode.
Uránu sa v prírode nachádza viac ako cínu. Uránové rudy smolinec U3O8 a karnotit K2(UO2)2(VO4)2.3HO sú v prírode dosť rozptýlené, a preto sa musia pri výrobe uránu a jeho zlúčenín najprv skoncentrovať fyzikálnymi postupmi. Nasledujú chemické postupy, ktoré sa zakladajú na rozklade smolinca kyselinou sírovou a na jeho oxidácii oxidom manganičitým na sulfátokomplexy UO2+2 .
