Adygejsko

Z Wikipédie

Adygejská republika


(Vlajka Adygejska)	(Štátny znak Adygejska)

Národné motto:
---

Oficiálny názov
- Dlhý

Республика Адыгея / Адыгейская Республика

- Krátky

Адыгея

Úradné jazyky

Ruština

Hlavné mesto

Majkop

Najväčšie mesto

Majkop

Hlava štátu

Хазрет Совмен

Predseda vlády

Rozloha

7 600 km²

Susedia

Leží vo vnútri Krasnodarského kraja

Počet obyvateľov

- Sčítanie 2005

446 tisíc

Hustota obyvateľstva

- Sčítanie 2005

58,8 /km²

Vznik

3. júl 1991

Forma štátu

Republika - Subjekt Ruskej federácie

Mena

Rubeľ

Gramotnosť

Časová zóna

GMT + 3

Štátna hymna

Adygejská hymna

Medzin. kód (ISO 3166-2)

RU-AD

Index automobilových čísel Ruska

Internetová doména

.ru

Smerové telefónne číslo

Adygejsko, dlhý tvar Adygejská republika, je republika Ruska v západnej časti Severného Kaukazu. Územie republiky leží vo vnútri Krasnodarského kraja.

Obsah

1 Obyvateľstvo
- 1.1 Národnostné zloženie
2 Geografia
- 2.1 Rieky
3 Odkazy

[úprava] Obyvateľstvo

Adygejsko je mnohonárodnostná republika. Žijú tu príslušníci okolo 100 národností. V súčasnosti je počet obyvateľov okolo 446 tisíc, z čoho je asi 85 tisíc detí do 14 rokov. Počet mestského obyvateľstva, ktoré je sústredené v dvoch mestách republiky (Majkop a Adygejsk), je 240,7 tisíc obyvateľov.

[úprava] Národnostné zloženie

Rusi - 68,4 %, Adygejci - 22,9 %, Ukrajinci - 3,2 %, Arméni - 2,7 %, Tatári - 0,7 %, Bielorusi - 0,6 % a iné národnosti tvoria 1,5 %.

[úprava] Geografia

Severná časť republiky sa rozprestiera na rovine. Južná je predhorím, alebo horami Veľkého Kaukazu. Asi 40 % rozlohy zaberajú prevažne listnaté lesy (buk, dub, hrab a i.). Podnebie republiky je mierne s priemernými teplotami v januári -2°C a v júli +22°C. Priemerný ročný úhrn zrážok je 700 mm.

[úprava] Rieky

Hlavnými riekami sú: Kubaň, Laba a Belaja.

[úprava] Odkazy

Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.

Ruské federálne subjekty

republiky	Adygejsko \| Altajsko \| Baškirsko \| Buriatsko \| Čečensko \| Čuvašsko \| Dagestan \| Chakasko \| Ingušsko \|Jakutsko \| Kabardsko-Balkarsko \| Karelsko \| Komi \| Kalmycko \| Karačajsko-Čerkesko \| Mari \| Mordviansko \| Severné Osetsko \| Tatársko \| Tuva \| Udmurtsko
kraje	Altajský \| Chabarovský \| Krasnodarský \| Krasnojarský \| Permský \| Prímorský \| Stavropoľský
oblasti	Amurská \| Archangeľská \| Astrachánska \| Belgorodská \| Brianska \| Čeľabinská \| Čitská \| Irkutská \| Ivanovská \| Jaroslavlianska Kaliningradská \| Kalužská \| Kamčatská \| Kemerovská \| Kirovská \| Kostromská \| Kurganská \| Kurská \| Leningradská \| Lipecká \| Magadanská \| Moskovská \| Murmanská \| Nižnonovgorodská \| Novgorodská \| Novosibirská \| Omská \| Orenburská \| Oriolská \| Penzianska \| Pskovská \| Rostovská \| Riazanská \| Sachalinská \| Samarská \| Saratovská \| Smolenská \| Sverdlovská \| Tambovská \| Tomská \| Tverská \| Tulská \| Ťumenská \| Ulianovská \| Vladimírska \| Volgogradská \| Vologdská \| Voronežská
federálne mestá	Moskva \| Petrohrad
autonómne oblasti	Židovská
autonómne okruhy	Aga \| Čukotka \| Evensko \| Chantyjsko-Mansijsko \| Koriacko \| Jamalsko \| Nenecko \| Tajmýrsko \| Usť-Orda