Abrahám (biblická postava)

Z Wikipédie

Obetovanie Izáka

Abrahám (hebr.: אברהם Avraham; lat.: Abrahamus; arab.: ابرَاهِيم Ibrahim). Starozákonná postava z biblickej knihy Genezis. Žil okolo 18. - 17. storočia pred Kr., bol patriarcha, od ktorého Biblia odvodzuje židovský národ.

Jeho meno sa v Biblii uvádza dvojako. Abrám (vznešený otec) vyvolený za praotca Židov dostáva od boha, Éla Šaddaia, spolu s novým poslaním aj nové meno, stáva sa Abrahámom, teda otcom zástupov (ľudová etymológia). Prostredníctvom Šéma je Abrahám Nóachovým potomkom z deviateho pokolenia. S rodinou svojho otca Teracha sa presťahoval z juhomezopotámskeho mesta Úr do Cháránu v severnej Mezopotámii. Mal sedemdesiatpäť rokov, keď dostal boží príkaz opustiť vlasť svojich predkov a odísť do Kanaánu. Abrahám sa tam s manželkou Sárou, synovcom Lótom a služobníctvom aj vydal. Keď v tej oblasti vypukol hladomor, presťahovali sa do Egypta.

Tu Abrahám, aby ho nezabili, vyhlásil, že Sára je jeho sestra. Tak sa Sára dostala do faraónovho háremu a Abrahám bol bohato obdarovaný. Boh vtedy potrestal faraóna ťažkými ranami, preto faraón vrátil Sáru Abrahámovi a vyhnal ich z krajiny. (Podobný príbeh sa stal aj v krajine Abímelecha).

V Kanaáne sa Abrahám a Lót rozišli, aby medzi nimi nevznikli spory o pastviny. Lót si vybral úrodnejšiu oblasť okolo Sodomy a Gomory, zatiaľ čo Abrahám sa usadil pri Chebróne, kde si neskôr kúpil aj rodinnú hrobku. Keď sa dozvedel, že Lóta zajali nepriateľské vojská, išiel mu so svojimi ozbrojenými sluhami na pomoc a vyslobodil ho. Víťazne sa vracajúceho Abraháma privítal darmi Melchisedek. Boh potom opäť Abrahámovi prislúbil, že z jeho potomkov urobí veľký národ. Svoj sľub spečatil zmluvou (SZ).

Abrahám a Sára však nemali deti, preto Sára dala za ženu svoju slúžku Hagar, ktorá mu porodila syna Izmaela. (Abrahám sa neskôr oženil aj s Keturou, ktorá mu porodila viacero detí.) Él Šaddai však sľubil Abrahámovi syna od Sáry a uzavrel s ním a s jeho potomstvom večnú zmluvu ( berit), ktorej obradom, znakom je obriezka. Jedného dňa sa Abrahámovi zjavil sám boh v podobe troch mužov, aby potvrdil sľub o narodení syna, presvedčil sa o hriešnosti Sodomy a Gomory a zničil obidve hriešne mestá. Abrahám mal sto rokov, keď sa narodil sľúbený syn Izák.

Boh podrobil Abraháma skúške: prikázal mu, aby svojho milovaného syna obetoval. Abrahám bol pripravený priniesť túto obeť, ale anjel boží mu v tom zabránil. Abrahám zomrel vo veku 175 rokov, keď sa Izákovi postaral o ženu v osobe Rebeky (1M 12,1-25,11). O Abrahámovi sa okrem Biblie nedočítame v nijakom historickom prameni. Jeho osobu a s ňou spojené príbehy pokladá moderná kritika za povesti popretkávané mýtom.