Škuner
Z Wikipédie
 |
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohoto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje pravopisné alebo iné chyby. Prosím opravte a vylepšite tento článok. Po úprave článku môžete odstrániť túto poznámku. Viac informácií nájdete v článku Ako upravovať stránku. |
![rahnovie škunera: 1) Bowsprit 2) Jib, followed by fore stay-sail 3) (fore)gaff top-sail 4) Foresail 5) Main-gaff-topsail 6) [[ hlavná plachta]] 7) End of boom](../../../upload/shared/thumb/0/08/Rigging5.png/180px-Rigging5.png)
1) Bowsprit
2) Jib, followed by fore stay-sail
3) (fore)gaff top-sail
4) Foresail
5) Main-gaff-topsail
6) [[ hlavná plachta]]
7) End of boom
Škuner je typ plachetnice.
Korene škunera siahajú do konca 18. storočia. Vyvinuli ju pre špecifické podmienky severoamerického pobrežia, ktoré je charakteristické veľkou členitostou, nízkou hĺbkou a nestálymi vetrami. Pre výborne plavebné a manévrovacie schopnosti spolu s nenáročnou obsluhou sa však rýchlo rozšírila aj do zvyšku sveta. Vyrábana bola (a stále je) v rôznych veľkostiach, pričom charakteristické je práve jej oplachtenie, ktoré začali postupne využívať aj iní výrobcovia (škunerová briga, škunerový bark atď.) Pôvodný škuner nemal žiadne rahnové plachty (prichytené priečne na sťažeň), využíval výlučne systém tzv. "latinskej plachty", čiže sústavu stehových plachiet, kombinovanú s vratiplachtami. Časom toto pravidlo občas porušovali, no prevaha stehoviek spolu so štíhlym trupom lode a spravidla dvoma stažňami ostáva pre škuner stále charakteristická. Popularita lode ju z pôvodne obchodných účelov posunula aj do iných oblastí moreplavby. Napríklad z napoleonských vojen poznáme silne ozbrojené škunery na ochranu pobrežia, zatiaľ, čo koncom 19. storočia môžeme vidieť až sedemsťažňové škunery, určené na diaľkový obchod. Dnes využíva princíp škuneru najmä nespočetné množstvo športových aj výletných jácht.
