Ľubomír Lintner

Z Wikipédie

Ľubomír Lintner (* 7. september 1949, Banská Štiavnica) je bývalý novinár a súčasný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

Obsah

1 Profesionálna kariéra
2 Stranícka kariéra
3 Politická kariéra
4 Rozkol v ANO
5 Externé odkazy

[úprava] Profesionálna kariéra

1968 - absolvoval Strednú priemyselnú školu spojovacej techniky v Banskej Bystrici
1970-1980 - zvukový majster Slovenského rozhlasu v Bratislave
1980-1990 - sekretár Hlavnej redakcie spravodajstva Slovenského rozhlasu
1985 - ukončil diaľkové štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
marec - október 1990 - šéfredaktor Hlavnej redakcie spravodajstva a publicistiky Slovenského rozhlasu
1990-1993 - športový redaktor Slovenského rozhlasu
1993-1994 - editor denníka SME
marec - december 1994 - riaditeľ Tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR
1995-1996 - zástupca šéfredaktora denníka SME
1996-1997 - šéfredaktor SME plus
júl - august 1997 - vedúci vydania denníka Práca
1997-1998 - vedúci vydania Redakcie spravodajstva TV Markíza
1998-2001 - šéfredaktor Redakcie spravodajstva TV Markíza

[úprava] Stranícka kariéra

Jeden zo zakladateľov Aliancie nového občana a najbližších spolupracovníkov predsedu ANO Pavla Ruska
2001 - 2005 - podpredseda ANO
Na mimoriadnom kongrese ANO 11. septembra 2005 bol vylúčený zo strany.

[úprava] Politická kariéra

Ľubomír Lintner bol zvolený v parlamentných voľbách v roku 2002 za poslanca NR SR za Alianciu nového občana. Je predsedom Mandátového a imunitného výboru NR SR a podpredsedom Výboru NR SR pre verejnú správu. Je predsedom poslaneckého klubu ANO. Po odstúpení Pavla Ruska z postu podpredsedu parlamentu, kvôli jeho menovaniu za ministra hospodárstva, bol Ľubomír Lintner kandidátom koalície na podpredsedu parlamentu, ale ani po opakovaných voľbách nedostal dostatočný počet hlasov a nakoniec miesto podpredsedu parlamentu zostalo neobsadené.

[úprava] Rozkol v ANO

V auguste 2005, potom ako na verejnosť prenikli informácie o tom, že Pavol Rusko si už v čase keď bol ministrom hospodárstva, požičal 100 miliónov korún od podnikateľa podnikajúcom v jeho rezorte a po nejasných a navzájom si odporujúcich vysvetleniach Pavla Ruska (kauza „zmenky“), požiadali koaliční partneri Kresťanskodemokratické hnutie a Strana maďarskej koalície Pavla Ruska, aby odstúpil z funkcie ministra. Ľubomír Lintner a spolu s ním ďalší vedúci predstavitelia ANO vrátane oboch ministrov a väčšiny poslancov, požiadali Pavla Ruska, aby tak v záujme strany urobil. Pavol Rusko demisiu podať odmietol. Potom, ako prezident Ivan Gašparovič Pavla Ruska na návrh premiéra Mikuláša Dzurindu odvolal z funkcie ministra, Pavol Rusko požiadal Mikuláša Dzurindu o odvolanie „neposlušných“ ministrov za ANO z vlády. Premiér to odmietol urobiť a koaličné strany vylúčili ANO z koalície a koaličná zmluva tak fakticky zanikla. Poslanecký klub ANO sa rozštiepil na malú skupinku „verných“ Pavlovi Ruskovi, a väčšinu „rebelov“ vedených predsedom poslaneckého klubu Ľubomírom Lintnerom. Pavol Rusko sa rebelov veľmi rýchlo zbavil. Potom, ako sa mu podarilo dostať na svoju stranu stranícke štruktúry, zvolal na 11. septembra 2005 mimoriadny kongres strany. Na kongrese delegáti zmenili stanovy a vylúčili „rebelov“ na čele s dovtedajším podpredsedom Ľubomírom Lintnerom zo strany. Po tom nastala v NR SR paradoxná situácia, pretože Ľubomír Lintner spolu s ďalšími poslancami vylúčenými z ANO zostali v poslaneckom klube ANO, naopak z klubu vystúpil Pavol Rusko a jemu verné poslankyne.

Kríza v ANO vyústila aj do kríze celej vládnej koalície. Po vylúčení ANO z koalície síce skupina poslancov okolo Ľubomíra Lintnera podpísala s vládou dohodu o spolupráci, napriek tomu to však koalícia po odchode Pavla Ruska so zvyšnými poslankyňami ANO do opozície, stratila väčšinu v parlamente a parlament sa dostal do vážnej krízy, pretože kvôli obštrukcii opozičných poslancov nebol schopný rokovať.