Človek vzpriamený pekinský
Z Wikipédie
Človek vzpriamený pekinský (Homo erectus pekinensis, staršie Sinanthropus pekinensis) alebo hovorovo sinantrop alebo nepresne človek pekinský bol poddruh človeka vzpriameného.
Typový nález je nález z jaskyne v Čou-kchou-tiene (Čína). Objavili ho 1920-1937 Wen Čung Pei, D. Black a F. Weidenreich. Našli sa pozostatky z vyše 40 jedincov (14 lebiek a čeľustí, vyše 150 zubov a časti kostí končatín). Kosti sú ťažké, lebky sa zdajú pokročilejšie ako pri jávskom pitekantropovi. Lebková kapacita je priemerne 1050 cm3. Čeľuste vystupujú dopredu, nejstvuje bradový hrboľ. Veľmi málo kostí Sinanthropa pekinensis sa našlo v ich anatomických vzájomných vzťahoch; niektoré svedčia o pravdepodobnom kanibalizme. Geologické datovanie zaraďuje nálezy do glaciálu mindel až do raného interglaciálu mindel-riss.
Výskyt sinantropa spadal do záverečného obdobia spodného pleistocénu a počiatku stredného pleistocénu a je dnes obsolútne datovaný do doby pred asi 450 až 350 tisícami rokov.
Sinantropus je geologicky a vývojovo mladšou formou človeka vzpriameného. Podľa vedno siedmich zachovaných fragmentov stehenných kostí sa usudzuje, že sinantropus bol menšieho vzrastu ako jávsky pitekantropus. Dosahoval výšky 150-160 cm. Vývojvo stojí vyššie ako Homo erectus erectus i Homo erectus modjokertensis.
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
