Čínština
Z Wikipédie
| Čínština ((汉语, 漢語, 中文)) | |
|---|---|
| Rozšírenie, štáty: | Čína, Taiwan, Singapur, Indonézia, Malajzia a čínske komunity po celom svete |
| Rozšírenie, región: | najmä stredná Ázia a východná Ázia |
| Počet hovoriacich: | 1,3 miliardy |
| Poradie: | 1 |
| Klasifikácia: | Sinotibetské jazyky |
| Písmo: | Čínske znaky |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk: | Čína, Taiwan, Singapur, jeden zo 6 jazykov OSN |
| Regulátor: | V Číne: Rôzne agentúry, Na Taiwane: Mandarin Promotion Council |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | zh |
| ISO 639-2 | chi |
| SIL | -- |
| Pozri aj: Jazyk - Zoznam jazykov | |
| Wikipédia | |
| Adresa: | [1] |
| Pomenovanie: | 维基百科，自由的百科全书 |
Čínština (ak považovaná za 1 jazyk) resp. čínske jazyky (ak považovaná za viacero jazykov) je sinotibetský jazyk, ktorým sa hovorí v Číne, v Taiwane a v čínskych komunitách v zahraničí.
Podľa jedného z názorov čínština nie je jednotným jazykom, ale pozostáva z niekoľkých menších jazykov. Často je uvádzaný počet 7, podľa siedmich veľkých dialektov. Vzhľadom na to, že tieto dialekty sa v mnohých zásadných charakteristikách zhodujú, je tento názor napriek svojej rozšírenosti sporný. Najznámejším z týchto „jazykov“ je mandarínčina (= v širšom zmysle skupina severočínskych nárečí, v užšom zmysle len štandardná čínština založená na nárečí hlavného mesta Pekingu).
V čínskom jazykovom prostredí doteraz neexistuje prísny a jednoznačný štandard. Určitý štandard nachádzame v médiách a čiastočne v školách. Pojem Mandarin Chinese (mandarínčina či mandarínska čínština), ktorý označuje tento štandard, je dnes v akademických kruhoch nahradzovaný pojmom Modern Standard Chinese (súčasná štandardná čínština), po čínsky pchu-tchung-chua (putonghua). Týmto jazykom hovorí najviac ľudí na svete. Z gramatického hľadiska je tento štandard jazykom založeným na vzorových dielach napísaných štýlom paj-chua (baihua), z fonetického hľadiska ide o jazyk založený na pekingskom dialekte, z územného hľadiska ho potom môžeme označiť za jazyk severu. Štandardný jazyk na Taiwane sa nazýva čínsky kuo-jü (guoyu) a bol privezený v roku 1949 z pevninskej Číny.
