Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions Romano lekhipen - Vikipidiya

Romano lekhipen

De la Vikipidiya

O yekhto lekhipen le phurenge le romenge sas i brahmī. Le mai purane lekhimata la brahmiyasa sas le zakonurya le Ashokeske (3-to shelbersh BC). Kado lekhipen biyandilyas but aver lekhimata ando sa o Indikano Subkontinento, Sudestikani Asiya, Tibeto thai shai vi o koreanikano lekhipen hangul. Lesko ginengo sistemo kerdilyas le hindu-arabikane gina, labyarde akana anda sa i dunya (lumya). Ando vaxt le Thagaripnasko Gupta(4-to shelbershestar 6-to shelbersheste AD) andar brahmī kerdilo o lekhipen Gupta. Andar kadava avilyen le Sharada thai Siddham lekhimata. Andar Siddham kerdilo o Devǎnagǎrī lekhipen.

De kana le romenge phure telyarden andar o Indikano Subkontinento von lekhavden cira thai le avre lekhipnasa. Akana o mai labyardo lekhipen la romane ćhibyaki si le latinikane lekhipnasa. Andi Bulgariya, Rusiya e roma lekhen le kirilikane lekhipnasa. Si dosta roma so lekhen le devǎnagǎre lekhipnasa (andi Makedoniya, Rumuniya, shai te avel aver thema). Kana amaro neamo xulavdo sas ande but thema but variante le latinikane lekhipnaske inklyas (so miazon e lekhimata le themenge manushenge). Ando bersh 1990 yekh Komisia vash e ćhibiaki standardizacia dias avri yekh alfabeto te lekhel sa e roma lesa.

Ama ji akana but roma chi labyaren sa o lekhipen (nishte semnurya, sar ç,θ si prea uzalutne thay phares si te arakhen len vi shai te lekhel bi lenge). Andi Mashkarutni Europa mai si nishte lekhipnaske ververimata. Si trin felurya te lekhel dui shunimata: Š, š vi Ś, ś vi Sh, sh thai o aver shunimos, Č, č vi Ć, ć vi Ch, ch. O yekhto lekhipen si labyardo ando Slovaiko, Chexiya, Ungariya, Yugoslaviya (shay te avel aver thema), sar [1][2]; o duito andi Rumuniya (chi arakhlyas pes ni yekh misal ando drakhipen). O trinto si labyardo andi Ungariya[3][4][5] vi sa e Mashkarthemutne Europate le but jenendar. Kado fal te si o mai labyardo sa e romendar le Europake [6][7] thai le kolavrenge kontinenturenge.[8][9]

Atunchi mishto si te lekhas i romani Wikipediya vi le devǎnagǎre lekhipnasa vi le latinikane lekhipnasa. Sar dikhavel tele andi devǎnagǎrī si semnurya sa le indo-arianikane shunimatende.

Devǎnagǎrī semno Misal Latinikano semno Misal
अल Ǎ, ǎ ǎl
आकाना A,a akana
इवेन्द I,i ivend
उदार U,u udar
एन्या E,e enya
ओप्र O,o opre
कुर्को K,k kurko
खाम Kh,kh kham
ख़ ख़ाबेन X,x xaben
गुग्लो G,g guglo
चाचिपेन Ch,ch (vai Ć, ć; Č, č) chachipen
छावो Ćh, ćh ćhavo
जुकेल J,j jukel
ज़ ज़ोरालो Z,z zoralo
तोवेर T,t tover
थेम Th,th them
दान्द D,d dand
नाखेल N,n nakhel
पाशाल P,p pashal
फुव Ph,ph phuv
क़ क़ोरो F,f foro
बाराबार B,b barabar
मानुश M,m manush
याग Y,y yag
रुप R,r rup
लोशालो L,l loshalo
वास्त V,v vast
शोप्नी Sh,sh (vai Ś, ś, Š, š) shopnī
श़ श़ाम्बा Zh,zh (vai Ź, ź) zhamba
सुनो S,s suno
हिन्दी H,h hindī
त्स त्सिर्देल C,c cirdel

[editisar] Vi dikh

[editisar] Xalyarimata

  1. [1]
  2. Univerzalno Deklaracija Bašo Čačipa e Manušeskere
  3. A szótárban használt rövidítések és jelek
  4. [2] (ungarikani ćhib)
  5. [3]
  6. Gramatica Gitana
  7. Euroma
  8. Khangiri
  9. Romany Pronunciation Guide (anglikani ćhib)
Avre ćhibande - आव्रे छिबान्दे
Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr -
 
ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext -
fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz -
 
ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky -
la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn -
 
na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt -
qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl -
 
ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh -
yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -